„Čnosť je trvalá a stála dispozícia konať dobro. Čnostný človek je ten, ktorý slobodne koná dobro. Morálne čnosti sa získavajú ľudským úsilím. Sú výsledkom a zároveň zárodkom morálne dobrých činov: uspôsobujú všetky schopnosti človeka, aby mali účasť na Božej láske.“ (KKC 1804)
Medzi čnosti patrí aj čnosť chudoby. Najčastejšie pod týmto slovom máme na mysli hmotnú a sociálnu chudobu, že človek má len to, čo len najnutnejšie potrebuje k životu.
Chudoba sa však stala aj jedným z aspektov aspektom nasledovania Krista. Keď sledujeme život najväčších milovníkov chudoby v dejinách Cirkvi, hneď zbadáme, že stredobodom všetkého je láska ku Kristovi. Na tomto stavali aj veľkí svätci svoje rehoľné spoločenstvá a na sľube chudoby stavala aj naša zakladateľka bl. Mária Alfonza. Ona sama hovorí: „KDE NIE JE DUCH CHUDOBY, TAM NIE JE ANI POKROK V ČNOSTI.“
Sľub chudoby nevnímame len negatívne, že chceme byť slobodné od závislosti na majetku. Na sľub chudoby sa sestry snažia pozerať očami viery pozitívne vychádzajúc z bodu 16 našich Konštitúcií. CHUDOBA JE POSTOJ OTVORENÝCH RÚK. Jedine v takomto postoji môžeme byť solidárni s chudobnými. K tomu nám môže pomôcť obraz, ktorý namaľoval maliar Martin Georg Oscitý (1996) a vysvetlenie k nemu podala jeho mama – švajčiarska katechétka slovenského pôvodu Eva Plešková.
Pri postoji otvorených rúk ide o veľa premien a mnohotvárnosť dôkazov skutočnej lásky. Môžeme ich nazvať aj slovom MILOSRDENSTVO. Obraz, ktorý sa nám ponúka znázorňuje skutky telesného a duchovného milosrdenstva. Je rozdelený na tri časti.
- Časť vľavo vznik hviezd z kozmického prachu (podľa najnovších výsledkov vedy) . Nad týmto „tornádom“ prašných stĺpov odpočíva galaxia ako obraz najvyššej komplexity v rámci hviezdnej rodiny. Toto jestvuje aj ako vedecká fotografia.
- Ústrednou časťou obrazu je 7+7 skutkov milosrdenstva. V spodnej časti sú skutky telesného a v hornej časti obrazu skutky duchovného milosrdenstva.
Osoby na obraze sú väčšinou obnažené alebo pokryté nejakým prehozom. Každá z postáv má symbolický charakter. Vľavo sa mládenec obracia k osobe, ktorá ho celého zakrýva sebou samou, t.j. je tu celkom pre neho. Nielen materiálne. Vpravo od neho cudzinec, ktorý užíva pohostinstvo iného človeka. Trochu vyššie pije dieťa. Pod ním čierny muž naťahuje ruku za chlebom a mladá žena, padajúca dole hlavou, čaká na to, aby ju pochovali. Smútiaci sprievod sa už blíži. Trochu vyššie sedí choré dievča, ktorú prišiel navštíviť mladý muž. Celkom vľavo nám ukazuje svoje okovy otrok.
Nad skutky telesné milosrdenstva autor obrazu umiestnil skutky duchovné. Za sediacou chorou je modliaci sa muž. V dnešných časoch s mnoho ľudí spolieha na silu našej modlitby. Vieme, že práve toto je v kozme jedna z najmocnejších síl. V strede vpravo rehoľná sestra utešuje zúfalca. Vedľa otec objíma svojho syna a dodáva mu odvahu. Posledné dve postavy vpravo hore znázorňujú vzdelanca v rozhovore s nevzdelancom (zástupca primitívnych národov). Vľavo, tesne pri Kristovi je dáma, ktorá upozorňuje skupáňa, že takto sa nedá žiť.
- Nad celou skupinou dominuje Ježiš Kristus – Ukrižovaný, ktorý znášal mučenie a všetku trýzeň nielen s trpezlivosťou, ale svojím mučiteľom odpustil.
Jeho predĺžené ramená tvoria vlastne obrys srdca, symbolu lásky. Losos žije tri roky. Ježišovo verejné účinkovanie trvalo tiež zhruba tri roky. Losos je práve tou rybou, ktorá je symbolom Krista (grécky Ichthys). Kristus na obraze je Kristus zmŕtvychvstalý. Jeho pohľad smeruje k planéte Mars, akoby chcel vyjadriť, že láska uchvátila všetky planéty, celý kozmos. Láska je najvzácnejším exportným tovarom človeka, obyvateľa Zeme.
KRISTUS ŽIJE! ŽIJE MEDZI NAMI. Ako Cirkev, mystické Kristovo telo, ktoré je ešte stále na ceste k spáse. Jej symbolom je akoby loď v dolnej časti obrazu so svojimi fantastickými útvarmi. (Meditácia: Eva Plešková)
