V liturgii utorka 5. cezročného týždňa v knihe Genezis (Gn 1,1-19) opisuje svätopisec stvoriteľské dielo Boha, ktorý tvorí svet viditeľných bytostí a vecí. Pohľad do duchovného sveta je bez týchto viditeľných vecí nemysliteľný. Toto stavia most medzi svetom viery a svetom sekularizovaným. Predpokladom je teda naučiť ľudí každého veku vedome používať svoje zmysly.
Práve toto vyžadoval aj Ježiš. Nie tým, že uzdravoval „každý neduh a každú chorobu medzi ľudom“ (Mt 4,23), ale tým, že hlásal „evanjelium o kráľovstve“. Ježiš vyžaduje aj od nás nový pohľad, aby sme mali uši na počúvanie, oči na pozeranie a ruky či nohy na konanie dobra.
K tomu nás povzbudzuje aj pápež František vo svojom apoštolskom liste Patris corde (5), v ktorom približuje postavu svätého Jozefa ako tvorivo odvážneho otca, ktorý oplýval kreatívnou odvahou. Jozef bol človek, prostredníctvom ktorého sa Boh postaral o začiatky dejín spásy. On bol skutočným „zázrakom“, pomocou ktorého Boh zachránil Dieťa a jeho matku. Toto bola jeho kreatívna odvaha. Tá sa objavuje predovšetkým vtedy, keď nás postretnú problémy. Skutočne pred ťažkosťami sa možno zastaviť a vzdať sa, alebo sa istým spôsobom s nimi popasovať. Niekedy sú to práve ťažkosti, čo z každého z nás vytiahnu zdroje, o ktorých sme ani netušili, že ich máme. Od Jozefa sa máme učiť rovnakej starostlivosti a zodpovednosti.
