Sr. M. Augustína – Mária Hadačová
*12. 3. 1955 †10. 12. 2020
Sestra Mária Augustína, rodným menom Mária Hadačová, sa narodila v Ružomberku dňa 12. marca 1955. Svoje detstvo prežila na Liptove v tichej dedinke Stankovany, v kruhu milovaných rodičov – Cyrila a Filomény, deviatich súrodencov a pod patronátom Božského Srdca, ktorému je farnosť zasvätená.
V roku 1970 ukončila školskú dochádzku na Základnej deväťročnej škole v Ľubochni. Hneď potom sa prihlásila k sestrám Božského Vykupiteľa u provinciálnej predstavenej sestry Leonóry na Velehrade. Mala 15 rokov keď začala rehoľnú formáciu. U generálnej predstavenej si vyžiadala dišpenz, aby mohla ako 16-ročná vstúpiť do noviciátu. O rok na to (1972) prijala rehoľné rúcho, ktoré musela o štyri mesiace zložiť. Dôvodom bol príkaz ministerstva kultúry v Prahe, ktorým zakázali nosiť rehoľné šaty sestrám, ktoré vstúpili do noviciátu
po 1. apríli 1971.
V tom istom roku začala študovať na Dvojročnej ošetrovateľskej škole v Uhorskom Hradišti. Popri štúdiu sa pripravovala na zloženie prvých sľubov. Bolo to 6. septembra 1973 v Blatnici u sv. Antona na Morave. Všetko sa dialo potajomky: včasráno vyviezli tri novicky ku kostolu, kde strávili deň v modlitbe a rozjímaní. Keď pricestovalo auto s predstavenými, začala sa slávnosť v jednoduchom oblečení za zamknutými dverami kostola. Krátko nato prišla štátna kontrola, ktorá zhodnotila, že sestry tam sú s dievčatami z ústavu a konajú si pobožnosť. Ani v komunite netušili, že sa v ten deň zasvätili Pánovi.
Okresné riaditeľstvo sociálnych služieb neumožnilo mladým sestrám pokračovať v štúdiu a získať maturitu, snažili sa vštepiť im ateistickú výchovu. Medzičasom bola do úradu provinciálnej predstavenej menovaná sr. M. Claudia Brajerová, ktorej záležalo na tom, aby si sestry školu dokončili. Sr. M. Augustína dala výpoveď a spolu so sr. M. Jaroslavou išli hľadať školu a prácu na Slovensko. V priebehu roka 1974 prešli spolu Tešedíkovom, Tvrdošovcami, až nakoniec sa na istý čas zamestnali v nemocnici v Nových Zámkoch, kde pracovali ako pomocné sily a bývali na priváte. Obidve popri zamestnaní navštevovali Zdravotnícku školu s maturitou. V roku 1977 dali v nemocnici výpoveď a vrátili sa do spoločenstva sestier, tentoraz
do Bardoňova. Zamestnané boli v Ústave sociálnej starostlivosti pri ženách s mentálnym postihnutím. Naďalej navštevovali školu v Nových Zámkoch a pokračovali v rehoľnej formácii.
Pre sr. M. Augustínu vytúžená slávnosť skladania doživotných sľubov prebehla v skromnosti a tichosti dňa 11. decembra 1982 v kaplnke sestier z komunity v Bardoňove.
V roku 1988 bola táto komunita zrušená a staršie sestry išli do charitných domov. Sr. M. Augustína bola poslaná do komunity v Hronskom Beňadiku. Tu si po 16 rokoch mohla opäť obliecť rehoľné šaty. Pracovala v kancelárii a všade, kde to bolo potrebné.
Po roku dostala poslanie zdravotnej sestry v Ústave sociálnej starostlivosti v Spišskom Štvrtku, kde s láskou slúžila ľuďom s mentálnym postihnutím v rokoch 1989 – 1991.
Ďalších jedenásť rokov (1991 – 2012) sa starala o chorých v Košiciach vo Vysoko- špecializovanom odbornom ústave geriatrickom sv. Lukáša. V rokoch 2006 – 2012 bola
v komunite sestier na Geriatrii aj miestnou predstavenou.
S nezištnou láskou slúžila sestrám v Raslaviciach od roku 2012 do roku 2018. Jej ďalšie pôsobiská boli: v roku 2018 bola na Farskom úrade v Banskej Bystrici, v roku 2019 vo Vrícku a v roku 2020 bola menovaná za miestnu predstavenú pre komunitu sestier v Snine. V službe sestrám venovala svoje sily a vrcholnú lásku, ktorá sa obetuje za druhých.
V sobotu 28. novembra 2020 sa jej zdravotný stav zhoršil, bola hospitalizovaná v sninskej nemocnici a obojstranný zápal pľúc komplikovaný ochorením COVID-19 ju postupne pripútal na lôžko. Aj vtedy si udržala záujem o spolusestry a pokiaľ vládala, komunikovala cez SMS správy. Svoju bezvládnosť obetovala za Kongregáciu a za nový rehoľný dorast. Trpezlivo znášala ťažkosti spojené s chorobou a vo štvrtok 10. decembra 2020 napoludnie odovzdala svoju dušu Bohu.
Sr. M. Augustína mala jednoduché, citlivé a jemné srdce. To sa zračilo aj na jej tvári.
V jej prítomnosti bolo človeku jednoducho dobre. Svojím humorom vedela veci nadniesť, a tak trefne rozosmiať, ale aj poukázať na pravdu.
Drobnými pozornosťami robila radosť iným a do spoločenstva prispievala dobrými nápadmi. To, čo kázala iným, aj sama robila. Veľmi dbala na zachovávanie pravidiel a denného poriadku. Pri službe blížnym mala dobrú vôľu, srdečný úsmev a ochotné srdce.
Bola starostlivá a materská, mala záujem o bolesti druhých. Bola zodpovedná, nekonfliktná, rada povzbudila a rozveselila.
Neľutovala sa, aj keď v posledných mesiacoch mala vážne zdravotné problémy. Bola vďačná za každú pomoc od lekárov, sestier, od všetkých. Vedela, že tak ako v začiatkoch rehoľného života, aj teraz sa Boh o ňu stará. Pán si ju v posledných týždňoch povolal na vznešenú cestu kríža, bolo to ťažké pre ňu aj pre nás, ktorí sme sa mohli na to len prizerať. No ona nereptala, nesťažovala sa, išla vždy ďalej a vedela, že smeruje k nebu. Do poslednej chvíle ťahala svoj pluh zodpovednosti z lásky k svojmu Vykupiteľovi. Milovala svoju kongregáciu, mala rada sestry a túžila po tom, aby sa povolanie žilo opravdivo.
Ďakujeme Bohu za život sestry Augustíny, za jej službu a obetu a za jej svedectvo vernosti a radosti, ktoré šírila ako sestra Božského Vykupiteľa. Modlime sa za ňu, aby jej Pán odmenil to, čo s veľkou láskou konala.
Odpočinutie večné, daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti.
Nech odpočíva v pokoji. Amen.
2020-12-10-SK-sr.-Augustina