Po dlhšej prestávke, vynútenej pandemickou situáciou, sme tohto roku mohli konečne zorganizovať pre zamestnancov Strediska domácej starostlivosti vo Vrícku – sestry i laikov – spoločnú púť. Vydali sme sa na ňu v čase, keď celá Cirkev ešte stále žije „Synodou o synodalite“ a nechali sme sa inšpirovať jej mottom: „Spoločenstvo, spoluúčasť, misia“. Navštívili sme miesta, ktoré nám pripomenuli dôležité míľniky našej histórie, dôležité pre celé ľudstvo, pre Cirkev na území Slovenska a v neposlednom rade pre našu kongregáciu. Skúmali sme, ako tam ľudia v minulosti vytvárali a teraz vytvárajú spoločenstvo, ako prejavovali a prejavujú svoju spoluúčasť s inými, ako napĺňali a dnes napĺňajú svoju misiu. Chceli sme sa inšpirovať peknými príkladmi z minulosti i súčasnosti a prosiť o silu „ísť a robiť podobne“. A tak sme sa ráno 26. 4. po rannej svätej omši v kaplnke nášho kláštora vo Vrícku, na ktorej sa spolu s nami zúčastnili aj naši zamestnanci, vydali na „SYNODÁLNU PÚŤ“ – osem sestier komunity a všetci šiesti civilní zamestnanci.
Prvou zástavkou nášho putovania bol benediktínsky kláštor Hronský Beňadik, ktorý v 50. rokoch minulého storočia slúžil ako sústreďovací kláštor, neskôr ako Charitný domov; v rokoch 1951 – 1990 tu žilo okolo 90 starých a chorých sestier, prakticky v izolácii, pod dozorom civilného správcu. Čakala nás prehliadka areálu so sprievodcom – návšteva zrekonštruovanej prízemnej časti „SÝPKY“, opátskeho krídla, vlastných priestorov kláštora a kaplnky; a taktiež prehliadka kostola, povýšeného v r. 2019 na Baziliku minor sv. Benedikta s kaplnkou, kde sa od roku 1483 uchováva relikvia Kristovej Krvi. Tu sme po spoločnej modlitbe litánií ku Krvi Kristovej dostali pred odchodom na ďalšiu cestu požehnanie touto relikviou, ktoré nám udelil Mons. Peter Brodek, biskupský vikár – rektor baziliky a ktorý nám potom ukázal aj vlastné priestory kláštora, dýchajúce históriou a poskytujúce terajším návštevníkom možnosti pre duchovné obnovy, exercície a iné aktivity, zamerané na posilnenie veriacich a ich duchovného života. Podstatnou súčasťou kláštora je aj kaplnka s možnosťou slávenia Eucharistie. V súčasnosti kláštor ponúka 50 lôžok na ubytovanie. Jedáleň kláštora poskytuje celodennú stravu. Tu v minulosti prežili dlhé roky aj naše sestry, modlili sa a obetovali svoje životy za spásu nesmrteľných duší.
Ďalšou našou zástavkou bola starobylá Nitra. Na Kalvárii v Misijnom dome Matky Božej v súčasnosti pôsobí naša najmladšia komunita sestier. Bola to možnosť vidieť, kde sestry bývajú a pracujú. Zaujímavá pre nás bola exkurzia celého misijného domu, zariadenia pre seniorov, misijného múzea a tiež priľahlých priestorov. Vonku v parku sme videli peknú jaskyňu Guadalupskej Panny Márie.
Nasledovala zastávka v komunite Nesvady, kde naši zamestnanci mali možnosť zoznámiť sa so Zariadením pre seniorov VYKUPITEĽ, patriacim pod neziskovú organizáciu ALŽBETKA, n. o. Dnes tu malá komunita sestier v kláštore sestier Božského Vykupiteľa pomáha starým a chorým ľuďom z mestečka Nesvady a okolia.
Naša synodálna púť sa končila návštevou malého mariánskeho pútnického miesta POZBA – STUDNIČKA, v tesnej blízkosti obce Bardoňovo, kde v minulosti tiež dlhé roky pôsobili naše sestry v ÚSS pre dospelých.
O týždeň neskôr – 3. 5. 2023 – takúto púť prešlo aj ďalších osem sestier komunity. Usilujeme sa a chceme aj týmto spôsobom MAŤ ÚČASŤ na spoločnom kráčaní, ku ktorému nás pozýva SYNODA.
sestry SDR Vrícko
