SWF Object ... loading

20 rokov v novom kláštore v Nesvadoch

 

Dňa 9. septembra 2017 sme si pripomenuli nielen deň narodenia zakladateľky našej kongregácie, ctihodnej Božej služobnice matky Alfonzy Márie Eppingerovej, ale pripomenuli sme si aj 20 rokov pôsobenia sestier v novom kláštore Božského Vykupiteľa v Nesvadoch. Ďakovnou sv. omšou sme poďakovali Bohu za všetky milosti obdržané počas uplynulých  rokov.

Hlavným celebrantom bol  vdp. dekan-farár z Hurbanova ThDr. Attila Józsa, PhD.  Spolu s ním koncelebroval P. Martin Zanovit, CSsR, ktorý tu pôsobil od začiatku existencie nového kláštora a pôsobil tu najdlhšie a vdp. Mgr. Samuel Sádecký,  terajší duchovný otec komunity. Slávnosti sa zúčastnila sr. M. Dária Motyková, provinciálna predstavená a sr. M. Júlia Zarembová. Potešila nás aj  hojná účasť sestier, ktoré tu pôsobili počas uplynulých 20 rokov. Spoločne sme ďakovali Bohu za všetko, čo v našom živote koná a podelili sme sa o zážitky a spomienky zo spoločného  života v tejto komunite.

Opäť sme mohli zakúsiť „AKÉ JE DOBRÉ A MILÉ, KEĎ SESTRY ŽIJÚ SPOLU...“

                                                  Sestry Božského Vykupiteľa v Nesvadoch   

FOTO  

 

Radosť v Pánovi je naša sila

 

S radosťou a vďačnosťou v srdci sme 29. 7. 2017 v Spišskej Novej Vsi, za účasti generálnej predstavenej sr. Johanny Vogl, sestier Slovenskej a Rakúskej provincie a Amerického regiónu, viacerých kňazov a laikov,  oslávili trojité jubileum:

  • 150. výročie odchodu do večnosti našej zakladateľky ctihodnej Božej služobnice matky Alfonzy Márie Eppingerovej;
  • 90. výročie príchodu sestier do Spišskej Novej Vsi;
  • 25. jubileum rehoľných sľubov našich piatich sestier: sr. Annamárie, sr. M. Miroslavy, sr. M. Kingy, sr. M. Rút a sr. M. Vianney.
Slávnosť začala sv. omšou o 10. hodine vo farskom kostole, ktorú celebroval otec biskup Štefan Sečka s viacerými kňazmi. Pri sv. omši si sestry jubilantky obnovili svoje rehoľné sľuby a vyprosovali si od Boha jeho osobitnú milosť a milosrdenstvo pre jubilejný rok.
Po sv. omši program pokračoval slávnostnou akadémiou o zakladateľke kongregácie a jej diele. V úvode sr. M. Dária, provinciálna predstavená prirovnala životné poslanie zakladateľky matky Alfonzy Márie ku studni.
„Ručne kopaná vlastná studňa vydrží celé generácie, nevyžaduje zložitú údržbu a dá sa dodatočne vyčistiť, prípadne pri nedostatku vody aj prehĺbiť. Celý život matky Alfonzy Márie bol akoby kopaním studne; s námahou, vytrvalosťou, obetou a utrpením hľadala prameň živej vody, ktorým je Kristus – Vykupiteľ človeka. Silu, ktorú k tomu potrebovala, čerpala priamo z tohto žriedla. Ona sama sa stala pre kongregáciu studňou, cez ktorú prúdi prameň živej vody - Vykupiteľ, z ktorého pili a budú piť celé generácie sestier a laikov.“
Ďalšou časťou akadémie bola báseň laickej členky Duchovnej rodiny Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa z Topoľčian – p. Oľgy Pajtínkovej pod názvom „Zrodená pre nebo“ a prezentácia o matke Alfonze Márii – Nástroj v Božích rukách, ktorú pripravili naše sestry.
Charizma zakladateľky kongregácie v priebehu niekoľkých desaťročí prišla až do Spišskej diecézy, keď prišli  prvé sestry na pozvanie farára opáta Františka Rolného dňa 16. 8. 1927 do Spišskej Novej Vsi. Stručnú históriu vzniku kongregácie a pôsobenie sestier nám priblížil dp. HEDr. Ľuboslav Hromják.
Po ukončení akadémie sme sa presunuli do kláštora, kde otec biskup požehnal bustu zakladateľky matky Alfonzy Márie Eppingerovej, kandidátky na blahorečenie. 
Po obede sme sa v sprievode presunuli z kláštora na miestny cintorín. Položením
venca na hrob a modlitbou sme si uctili osobnosť zosnulého opáta Františka
Rolného.  
Slávenie týchto troch jubileí nám umožnilo deliť sa o radosť a prehlbovať pocit spolupatričnosti.
 
„Ježiš Kristus, Vykupiteľ človeka, ty prameň večného života.
V tajomstve tvojej lásky povolávaš ľudí, aby spolupracovali na diele spásy.
Tak si našej kongregácii daroval našu zakladateľku matku Alfonzu Máriu.
Ďakujeme ti za odvahu a veľkodušnosť našej zakladateľky.
Ďakujeme ti za tvoju vernosť a milosrdenstvo, ako si nás doposiaľ viedol.
Daj, aby sme boli bdelé a otvorené, čo nám chceš dnes životom

 a dielom matky Alfonzy Márie povedať.“

FOTO
 

Do domu Otca

nás 23. júna 2017 - na slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, predišla sestra M. Emília - Žofia Pisoňová, ktorá sa narodila 21. marca 1923 vo Veličnej.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila 1. 8. 1940 a dňa 24. 8. 1941 v Raslaviciach bola prijatá do noviciátu. Po obliečke pre isté okolnosti začala najprv vonkajší noviciát v Spišskej Sobote, kde pracovala v nemocnici. Kánonický rok noviciátu mala v Raslaviciach, kde aj zložila prvé sľuby 22. 8. 1943.
Jej pôsobiská boli:
  • Prešovská nemocnica, kde pracovala ako ošetrovateľka až do násilnej likvidácie sestier 3. augusta 1957.
  • ÚSS v Hrani, kde pôsobila jeden rok.
  • Z Hrane musela odísť do sústreďovacieho kláštora v Podolinci.
  • V roku 1961 bola s ďalšími "práceschopnými" sestrami prevezená do Broumova v Čechách.
  • Odtiaľ bola v roku 1962 poslaná do Tovačova, kde pôsobila v Dome dôchodcov ako ošetrovateľka 26 rokov.
  • V roku 1988, keď dosiahla dôchodkový vek, odišla do Charitného domu vo Vrícku.
  • V roku 1989 jej novým poslaním bolo opatrovanie ťažko chorej ženy v Poprade.
  • V roku 1990 bola sr. M. Emília preložená do Raslavíc, kde bolo potrebné obnoviť vrátený kláštor a zároveň pomôcť vo farnosti s vyučovaním náboženstva v škole.
  • Od roku 1994 do 1995 vypomáhala v Kňazskom seminári v Badíne ako vrátnička
  • Po roku prišla do komunity Levoča, kde bola 5 rokov.
  • Od 14. 7. 2000 bola na zaslúženom odpočinku v Charitnom dome vo Vrícku. Avšak aj tu ešte slúžila, kde mohla. Postupne jej však telesné sily ubúdali. Posledné mesiace bola pripútaná na nemocničné lôžko, vždy však s ružencom v ruke. Ticho, trpezlivo a odovzdane očakávala svojho Pána.
Ďakujeme našej spolusestre sr. M. Emílii za svedectvo života zakoreneného v Bohu. Nech ju Božský Vykupiteľ uvedie do plnej slávy vo svojom kráľovstve, kde bude naveky s ním. Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti. Nech odpočíva v pokoji! Amen.
So zosnulou sestrou Máriou Emíliou sme sa rozlúčili v pondelok 26. 6. 2017 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
FOTO

 

Do domu Otca

nás 4. júna 2017 predišla sestra M. Vilibalda - Anna Čerňanská, ktorá sa narodila 29. novembra 1931 v Malej Čiernej.

V roku 1948 požiadala predstavených v Spišskej Novej Vsi o vstup do kláštora, kde bola kandidátkou od 28. 8. 1948. V tejto neistej dobe, kedy sa začala likvidácia kláštorov, bola 19. 8. 1950 prijatá do noviciátu. Hneď na druhý deň po obliečke musela však odísť pracovať do prešovskej nemocnice. 
V Prešove pracovala sr. M. Vilibalda 7 rokov. Ukončila tu noviciát, 12. 9. 1953 zložila aj prvé sľuby. Okrem rehoľnej formácie absolvovala aj profesnú formáciu. V roku 1957 ukončila maturitou Strednú zdravotnícku školu. Pracovala ako zdravotná sestra na detskom, internom a neurologickom oddelení. Nabrala mnohú skúsenosť, ktorú neskôr vedela veľmi dobre využiť.  
Pri likvidácii sestier z prešovskej nemocnice v roku 1957 bola sr. M. Vilibalda s niektorými spolusestrami preradená do Detskej psychiatrickej liečebne v Hrani. Pre deti boli sestry ošetrovateľkami, vychovávateľkami, upratovačkami a kuchárkami – jednoducho všetkým. Nebol to jednoduchý život, pretože sestry boli veľmi kontrolované. Avšak aj tu bola pre sestry dobrá pôda na pokračovanie vo svojej rehoľnej formácii. Sr. M. Vilibalda tu 17. 7. 1960 zložila doživotné sľuby. V roku 1964 si ministerstvo zdravotníctva už neprialo mať rehoľné sestry a tak ich 6. 10. 1964 presunuli do Batizoviec do Ústavu pre mentálne postihnuté ženy. Sr. M. Vilibalda tam pracovala až do 30. 9. 1991, teda plných 27 rokov. Zastávala tu aj úlohu miestnej predstavenej, a to 3 úradné obdobia od r. 1975 do r. 1984. Práca v Batizovciach bola náročná, sr. M. Vilibalda na ňu však spomínala: „Ako to Pán chcel.“ 
Sestra M. Vilibalda, keď dovŕšila dôchodkový vek, ochotne prijala poslanie slúžiť chorým a starším ľuďom ako mimoriadna rozdávateľka sv. prijímania a sakristiánka v Geriatrickom centre sv. Lukáša v Košiciach. Od 20. 9. 2008 bola na zaslúženom odpočinku v Charitnom dome vo Vrícku.
Ďakujeme našej zosnulej spolusestre sr. M. Vilibalde za príklad jej života, prežitého   v nábožnosti, vnútornej vyrovnanosti a otvorenosti voči blížnym. Bola vždy ochotná slúžiť s jemnosťou a súcitom, či už ťažko chorým deťom a pacientom, alebo spolusestrám. Slúžila Bohu a ľuďom ako zdravotníčka, mimoriadna rozdávateľka sv. prijímania a sakristiánka.
Pre ľudí mala vždy vľúdne slová a porozumenie. Sr. M. Vilibalda nám svojím životom podala nádherné svedectvo ako pravá dcéra zakladateľky matky Alfonzy Márie. Nech sa jej sám Pán stane jej večnou odmenou.

Odpočinutie večné daj jej, Pane, a svetlo večné nech jej svieti. Nech odpočíva v pokoji! Amen.

So zosnulou sestrou Máriou Vilibaldou sme sa rozlúčili v stredu 7. 6. 2017 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 1. marca 2017 predišla sestra M. Margita - Anna Daňková, ktorá sa narodila 23. júla 1944 v Dlhej nad Oravou. 
Už v mladom veku chcela sa stať rehoľnou sestrou, avšak to bolo pre politické pomery neuskutočniteľné. Obdobie tzv. Pražskej jari prinieslo túto možnosť, čo hneď aj využila. Na Velehrad prišla 6. januára 1970 a do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 24. augusta 1970. Na Velehrade prešla celou svojou rehoľnou formáciou, zložila tam aj svoje prvé sľuby 26. 8. 1972 a doživotné sľuby 12. 8. 1981. 
V júli 1984 bola preložená do Hronského Beňadika a odtiaľ v roku 1989 na Straník, kde pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti ako zdravotná sestra.
Sr. M. Margita bola charakteristická ustavičným samovzdelávaním a túžbou po poznaní. Počas pôsobenia na Straníku ukončila štúdium Strednej zdravotníckej školy ako 49-ročná. Prácu v zdravotníctve mala rada a pre obyvateľky sociálneho zariadenia mala vždy pochopenie. Živo sa zaujímala o dianie v ústave i mimo neho a bola ochotná vždy v prípade potreby svojou službou „zasiahnuť“. Okrem práce na oddelení sa zapájala aj do iných prác, a to najmä v záhrade.  Rovnako vypomáhala v Zádubní v Krízovom centre pre deti, mala túžbu ich niečo užitočné naučiť. Pripravovala mladých na prijatie sviatosti birmovania, bola mimoriadnou rozdávateľkou sv. prijímania.
Dňa 1. apríla 2007 bola sr. M. Margita preložená ako dôchodkyňa do Charitného domu vo Vrícku. Svoj voľný čas vedela venovať spoločenstvu. Ochotne pomáhala v kuchyni, v záhrade a kde bolo treba. Milovala prírodu, kvety. Veľmi rada sa modlila a chodievala na púte, vedela povzbudiť ľudí aj spolusestry vo viere.
Prišlo však obdobie ťažkého ochorenia a jej novým poslaním sa stalo utrpenie. Svoj kríž niesla trpezlivo, vždy s nádejou, že to ešte pôjde. Aj napriek ťažkému zdravotnému stavu sa až do poslednej chvíle života snažila robiť radosť druhým, napr. uštrikovať ponožky...
Sr. M. Margitu si Pán k sebe povolal vo Vrícku, 1. marca 2017, na Popolcovú stredu v 72. roku života. Pôstne obdobie je sprevádzaním Ježiša, ktorý vystupuje do Jeruzalema, miesta zavŕšenia tajomstva umučenia, smrti, ale aj vzkriesenia. Veríme, že aj sr. M. Margita, keď s ním trpela, s ním aj vstane k večnému životu.  
Ďakujeme Pánovi za život sr. M. Margity, za jej zasvätenie a utrpenie. Nech Pán použije jej zásluhy za spásu nesmrteľných duší.

So zosnulou sestrou Máriou Margitou sme sa rozlúčili v piatok 3. 3. 2017 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.

FOTO
 

III. zasadnutie Provinciálnej kapituly

V dňoch 27. – 29. januára 2017 sa
v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi konalo 3. zasadnutie provinciálnej kapituly našej Slovenskej provincie, ktoré sme začali vzývaním Ducha Svätého a krátkou meditáciou nad textom Prvého listu sv. apoštola Pavla Korinťanom – 1 Kor 12, 4-11. Vyprosovali sme si od Pána dary Jeho Ducha, ktoré účinkujú a slúžia nám osobne, ale aj iným. Zároveň sme prosili Pána o dar viery, aby sme lepšie poznali a plnili Božiu vôľu.
Po dopoludňajšom pracovnom bloku sa všetky kapitulárne sestry stretli v kaplnke. Sv. omšu celebroval HEDr. Ľuboslav Hromják. Poukázal na veľkosť života s Bohom a povzbudil nás k autentickému zasvätenému životu v apoštolskom nasadení.
V sobotu sv. omšu pre delegátky PK celebroval páter Leonard Lasota, SAC. Sestry povzbudil, aby nezabúdali na „kapitána“ svojho života – Ježiša!
Na záver provinciálnej kapituly sv. omšu celebroval generálny vikár Spišskej diecézy Mons. prof. ThDr. ThBibl.Lic. Anton Tyrol, PhD. V homílii poukázal na nedeľné evanjelium o blahoslavenstvách, ktoré sú akousi identifikačnou kartou každého kresťana. Identifikujú nás ako nasledovníkov Ježiša.
Provinciálna kapitula bola ukončená. Jednotlivé zasadnutia boli prípravou na generálnu kapitulu, ktorá sa uskutoční v čase od 7. do 22. júla 2017. Aj naďalej chceme v dôvernej modlitbe prosiť Pána – Vykupiteľa sveta, aby nás napĺňal svojím Duchom, aby sme nanovo nadchnuté našou charizmou s odvahou a dôverou ohlasovali ľuďom evanjelium vykúpenia a prinášali im v duchu našej zakladateľky matky Alfonzy Márie Božiu lásku, nádej a radosť.
Sme totiž „Kristov list“ (porov. 2 Kor 3, 3) a sme povolané byť viditeľným, čitateľným a zmysluplným odkazom nášho Boha, ktorým sa On chce dotknúť sŕdc našich chudobných a trpiacich bratov a sestier.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 11. januára 2017 predišla sestra M. Domitila - Margita Križalkovičová, ktorá sa narodila 31. januára 1921 v Toryse.

Túžila zasvätiť svoj život Bohu ako rehoľná sestra. V auguste 1940 bola prijatá za kandidátku v Kongregácii sestier Božského Vykupiteľa ct. matkou Oktáviou, ktorá ju poslala do Bratislavy do Caritasu. Po troch rokoch odišla do Raslavíc, kde 22. augusta 1943 prijala rehoľné rúcho a tým vstúpila do noviciátu. V roku 1944 začala pracovať v Štátnej nemocnici v Prešove na chirurgickom oddelení. 

Dňa 19. augusta 1945 v Raslaviciach zložila prvé sľuby. V tom istom roku bola poslaná do Fakultnej nemocnice v Košiciach, kde pracovala na úrazovom oddelení. 
Doživotné sľuby zložila 16. júla 1952 v Košiciach. 
V rámci likvidácie mužských a ženských reholí v Československu zastihlo v roku 1959 sr. M. Domitilu násilné odsunutie sestier z nemocníc. Tomuto odsunu predchádzala vynútená žiadosť o výstup zo zamestnania. V júli 1959 boli sestry z košickej nemocnice násilne odvezené autobusmi do sústreďovacieho kláštora v Slovenskej Ľupči. Sr. M. Domitila tu pracovala ako záhradníčka do 31. októbra 1967.
Dňa 1. novembra 1967 bola preložená do Ústavu sociální péče na Velehrade, kde pracovala v starostlivosti o telesne a mentálne postihnutých dospelých až do roku 1990. 
V roku 1990 sa ako dôchodkyňa vrátila do Košíc, aby podporila novozriadenú komunitu sestier v Geriatrickom centre sv. Lukáša. Od 1. novembra 2006 odišla na zaslúžený odpočinok do Charitného domova vo Vrícku.
Sr. M. Domitila vždy ochotne venovala svoje sily spoločenstvu, mala vždy porozumenie pre spoločné dobro. Vedela spolucítiť s druhými, pochopiť a vypočuť. Bola veľkým fanúšikom športu a to ju zbližovalo s mnohými. Bola ženou modlitby a adorácie. Jej rehoľný život bol naplnený radosťou a šťastím. 
Posledné roky svojho života prežila na lôžku chorého, trpezlivo a odovzdane, s veľkou túžbou po nebi. Jej túžba sa naplnila, keď si ju Pán 11. 1. 2017 v ranných hodinách povolal k sebe. 
Ďakujeme Bohu za vernosť zasväteného života  sr. M. Domitily. Modlíme sa za ňu, aby jej Pán odmenil to, čo konala s veľkou láskou a pre nás to bolo tak samozrejmým. Nech odpočíva v pokoji. Amen.
So zosnulou sestrou Máriou Domitilou sme sa rozlúčili v piatok 13. 1. 2017 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 6. januára 2017 predišla sestra M. Kapistrána - Terézia Pisoňová, ktorá sa narodila 9. januára 1929 v Kňažej.
Do kláštora sestier Božského Vykupiteľa v Spišskej Novej Vsi vstúpila v roku 1948. Dňa 28. augusta 1949 spolu s 34 spolusestrami prijala v Levoči rehoľné rúcho z rúk otca biskupa Jána Vojtaššáka. Hneď po obliečke odišla pracovať do Štátnej nemocnice v Košiciach, kde absolvovala aj 4-mesačný ošetrovateľský kurz. 
V roku 1950, po ročnom vonkajšom noviciáte, odišla do vnútorného noviciátu 
v Levoči. V tom čase nastalo sústreďovanie sestier v rámci „reorganizácie rehôľ“ totalitného režimu. Kláštor v Spišskej Novej Vsi sa stal tiež jedným zo šestnástich sústreďovacích kláštorov na Slovensku. Vtedajšie novicky, medzi nimi aj sr. M. Kapistrána, boli sústredené do Spišskej Novej Vsi. Pracovala na Štátnych majetkoch v Markušovciach. Iste si takto rehoľný život nepredstavovala, ale mala odvahu prejsť tento ťažký úsek života s celým spoločenstvom, pre ktoré sa rozhodla. 
Po zložení prvých sľubov odišla do Spišského Štvrtku, kde 4. apríla 1961 zložila aj doživotné sľuby. V Spišskom Štvrtku pracovala ako ošetrovateľka v Dome dôchodcov, ktorý bol zriadený v bývalom minoritskom kláštore. Účel domu bol od roku 1964 zmenený na Dom sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté ženy nad 20 rokov. 
Keď sestra M. Kapistrána dovŕšila dôchodkový vek, odišla v roku 1985 do Charitného domova v Hronskom Beňadiku. V roku 1989 prišla do Vrícka, kde žila v spoločenstve sestier, odkiaľ si ju Pán povolal k sebe. 
Sestra M. Kapistrána vedela vždy rozveseliť, konala zodpovedne a vyznačovala sa veľkou láskou predovšetkým k jej zvereným, ako hovorievala „Božím deťom“ v Domove dôchodcov, neskôr v Ústave sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté ženy v Spišskom Štvrtku. Bola sestrou, ktorá sa zaujímala o dianie na Slovensku, v Cirkvi a našich komunitách. Rada sa modlila, v dôchodkovom veku slúžila verne na vrátnici, rada vyšívala a háčkovala.
Ďakujeme Bohu za život sr. M. Kapistrány, ktorý vložila do diela vykúpenia. Jej život bol poznačený aj telesným utrpením, silná reuma ju obmedzovala dlhé roky. Posledné obdobie života bola pripútaná na lôžko chorého. Všetko však odovzdávala Bohu rukami Panny Márie. Nech sám Pán je jej večnou odmenou. 
So zosnulou sestrou Máriou Kapistránou sme sa rozlúčili v pondelok 9. 1. 2017 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 30. decembra 2016 predišla sestra M. Columbiera - Helena Fornadeľová, ktorá sa narodila 1. 7. 1934 v Gaboltove.

Dňa 19. augusta 1950 prijala rehoľné rúcho a rehoľné meno sr. M.  Columbiera. Ak sa pozeráme na vtedajšie politické pomery v našej spoločnosti, musíme obdivovať veľkú odvahu a odhodlanie tých, ktoré vstupovali do kongregácie, i tých, ktoré ich do nej prijímali. Pre tieto pomery boli všetky novicky hneď po obliečke rozposlané do nemocníc. Pre sestru M. Columbieru to bolo Rožňava, kde slúžila chorým. V Rožňave 29. júna 1953 tajne zložila prvé sľuby. Doživotné sľuby mala 11. júla 1959 vo Veľkej Mani. 
Ako z dejín vieme, v tom čase činnosť rehoľných sestier už aj v nemocniciach bola nežiaduca. Sestry z nemocnice v Rožňave museli odísť. Novým pôsobiskom sr. M. Columbiery sa stal od roku 1960 tzv. „sústreďovací tábor“ v Číži. O dva roky neskôr, 
1. mája 1962, bola preložená na Straník do Ústavu sociálnej starostlivosti, kde do 
20. októbra 1967 pracovala ako sanitárka, inštruktorka, neskôr ako zdravotná sestra. Popri zamestnaní absolvovala štúdium na Strednej zdravotníckej škole v Žiline.  Po ukončení školy odišla na Velehrad, kde pracovala ako zdravotná sestra v Ústave sociálni péče pre dospelých.
Počas pôsobenia na Velehrade si sr. M. Columbiera urobila vodičský preukaz. Poznali sme ju ako dobrú a spoľahlivú šoférku.  
Dňa 7. septembra 1977 sr. M. Columbiera išla z Velehradu do Vrícka, kde sa začalo s prípravou stavby charitného domu pre naše staršie a choré sestry. Aj tu sa osvedčila v rôznych službách spoločenstva ako „údržbárka“, pokladníčka, dobrá šoférka...
Po páde totalitného režimu 2. marca 1990 odišla do Šarišskej Trstenej, kde bol zámer zriadiť rehoľný dom. Mala srdce otvorené pre potreby ľudí a s radosťou im slúžila.  Dňa 6. augusta 1993 ako dôchodkyňa bola preložená do Charitného domova v Rúbani, odtiaľ 25. augusta 1995 do Nesvád. Keďže zdravotný stav sa sr. M. Columbiere veľmi zhoršil, 1. novembra 2016 bola preložená do Vrícka. Odtiaľ si ju Pán 30. decembra 2016, na Sviatok sv. Rodiny, povolal k sebe.
Sr. M. Columbiera vo svojom živote pestovala vzťah s Bohom, avšak aj pevne stála   na zemi. Jej oku neunikli žiadne udalosti v okolí, zaujímala sa o ľudí a ich spôsob života. Túžila mnohých privádzať k Bohu. Poznali sme ju ako obetavú, vždy ochotnú a pracovitú sestru. Vždy využívala čas na nejakú činnosť, ešte aj v starobe a chorobe chcela robiť radosť iným svojou ručnou prácou.
V rukách však často držala aj iný nástroj. Bol to ruženec, ktorý sa modlila na rôzne úmysly. Sme vďačné Bohu za dar zasväteného života našej spolusestry sr. M. Columbiery. Nech sám Božský Vykupiteľ je jej odmenou. Nech odpočíva v pokoji!   
So zosnulou sestrou Máriou Columbierou sme sa rozlúčili v pondelok 2. 1. 2017 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 30. októbra 2016 predišla sestra
M. Celina
- Anna Budická, ktorá sa narodila
29. 12. 1921 v Hranovnici. 

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1940 v Spišskej Novej Vsi. Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942
v Raslaviciach a doživotné 27. 8. 1947
v Spišskej Novej Vsi.

Jej prvým pôsobiskom sa v rok 1946 stal Vojtaššákov ústav na Učiteľskej akadémii v Levoči, kde pôsobila dva roky ako učiteľka. Ďalšie dva roky učila na Štátnom gymnáziu v Bardejove, odkiaľ ju v roku 1950 spolu s ostatným sestrami prepustili  zo školstva.
Roky sústredenia prežila v Spišskej Novej Vsi, v Modre, v Číži, v Jasove a v Slovenskej Ľupči. Od roku 1968 bola zamestnaná v Ústave sociálnej starostlivosti na Straníku, odkiaľ sa ako delegátka zúčastnila na Generálnej kapitule v Ríme.
V roku 1969 jej bola zverená úloha formácie noviciek na Velehrade. Po desiatich rokoch prichádza na Slovensko do Levoče, kde sa stáva magistrou sestier pracujúcich v rôznych civilných zamestnaniach v oblasti východného Slovenska. Túto náročnú službu formátorky plnila odvážne, zodpovedne a s veľkou láskou až do novembra 1989.
V tomto období bola zvolená aj za provinciálnu asistentku a v roku 1987 sa za veľmi ťažkých okolností opäť zúčastnila na generálnej kapitule.
Jej životná púť nakrátko smerovala do Košíc a do Sniny a v roku 1992 bola menovaná za miestnu predstavenú pre spoločenstvo sestier v Spišských Vlachoch. 
Jeseň svojho života prežila v Spišskej Novej Vsi a od roku 2007 vo Vrícku, odkiaľ si ju Pán povolal k sebe do večnosti.
Sr. M. Celina bola ženou modlitby i činu. Zverené úlohy sa snažila plniť s odvahou a plným nasadením. Vedela vypočuť, povzbudiť i poradiť. Ťažkosti staroby znášala s ochotou a odovzdanosťou do Božích rúk.
So zosnulou  sestrou Celinou sme sa rozlúčili v utorok 1. 11. 2016 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu. 
Nech Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
FOTO 

 

I. zasadnutie Provinciálnej kapituly

Od 6. – 9. októbra 2016 sa v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi konalo 
I. zasadnutie Provinciálnej kapituly, ktorá je prípravou na Generálnu kapitulu, ktorá sa bude konať v Ríme od 7. do 22. júla 2017. 
Zasadnutie kapituly začalo vo štvrtok 6. 10. 2016 sv. omšou o 9.00 hod, ktorú celebroval generálny riaditeľ Rádia Lumen vdp. Juraj Spuchľák. Po sv. omši mal pre kapitulárne sestry prednášku na tému kapituly: Prinášať ľuďom Božiu lásku, nádej a radosť s odvahou a dôverou, ako matka Alfonza Mária. 
Prvý deň sa zasadnutia zúčastnila aj generálna predstavená sr. M. Katarína Krištofová. Provinciálna predstavená sr. M. Dária Motyková vo svojom úvodnom príhovore povedala: „Poznanie ťažkostí, neistôt, rizík nás nesmie deprimovať. Nech je pre nás výzvou vložiť svoju nádej nie do našich síl, ale do Toho, ktorému „nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37). Nech všetkým sestrám našej provincie, i celej kongregácie, Mária, Panna verná, vyprosí potrebné milosti k tomu, aby sme „Prinášali ľuďom Božiu lásku, nádej a radosť s odvahou a dôverou ako matka Alfonza Mária“.
FOTO 
 

Do domu Otca

nás 20. septembra 2016 predišla sestra Mária Gasparína - Katarína Smoleňová, ktorá sa narodila 17. 9. 1926 vo Veľkej Lesnej.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupi-teľa vstúpila v roku 1945 v Spišskej Novej Vsi, kde 8. 9. 1950 zložila prvé sľuby. Doživotné sľuby zložila 5. 9. 1956 v Spišskom Štvrtku.
Po vstupe do kongregácie a  doplnení vzde-lania sa prvým pôsobiskom sr. M. Gasparíny stala nemocnica v Rožňave, kde pracovala ako zdravotná sestra. V roku 1950 bola spolu s ďalšími sestrami sústredená do Spišskej Novej Vsi a nasledujúci rok prevezená do Čiech. Po štyroch rokoch ťažkej práce v Bavlnárskych závodoch vo Františkově n/Ploučnici bola pridelená do Ústavu sociálnej starostlivosti v Spišskom Štvrtku, kde ako zdravotná sestra pôsobila až do roku 1988. Ako dôchodkyňa vypomáhala ešte tri roky v Levoči, rok na fare v Banskej Bystrici a rok v Banskej Štiavnici. Jeseň svojho života strávila najprv vo Vrícku a od roku 1994 v Raslaviciach, kde svoju dušu odovzdala Pánovi.
Sr. M. Gasparína bola tichou a pracovitou sestrou. Svojou obetavosťou, láskou a trpezlivosťou si vedela získať srdcia chorých, ktorým slúžila takmer celý svoj život. K jej záľubám patrila záhrada, ktorej sa venovala celým srdcom. Životné ťažkosti odovzdávala Sviatostnému Pánovi, kde rada trávila svoj voľný čas.
Nech Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
So zosnulou sestrou Máriou Gasparínou sme sa rozlúčili vo štvrtok 22. 9. 2016 svätou omšou o 10.00 hod. v kostole Narodenia Panny Márie v Raslaviciach, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
FOTO
 

Trojitá radosť

Dňa 4. septembra 2016 sme vo Vrícku prežili trojitú radosť, a to
     ⇒ z prijatia do noviciátu postulantky Patrície Labancovej s novým rehoľným menom sr. M. Filipa
     ⇒ z obnovy rehoľných sľubov na dva roky troch sestier - sr. M. Zdenky, sr. M. Chiary a sr. M. Karolíny 
     ⇒ z posviacky kaplnky po rekonštrukcii.
Celebrantom sv. omše o 10.00 hod bol páter Peter Slobodník, redemptorista.
 

Sestre M. Filipe a sestrám, ktoré obnovovali svoju profesiu

srdečne blahoželáme! 

 

Tešíme sa z obnovenia kaplnky s mozaikou, ktorú vytvoril páter Kamil Dráb CSsR, umeleckým menom don Camillo z Centro arte
a z bohostánku, ktorý vytvorila naša sr. M. Efraima Reháková. 
FOTO
sr. M. Júlia
 

Navždy Tvoja, Ježišu...

Na sviatok Premenenia Pána 6. augusta 2016 zložila doživotnú profesiu sr. M. Efraima. 
Na túto dôležitú chvíľu svojho života sa pripravovala už počas dvoch rokov noviciátu, päťročnej formácie v junioráte a posledný mesiac strávila v provinciálnom dome, aby svoje rozhodnutie mohla urobiť s plnou zodpovednosťou. Pomocou jej boli aj duchovné cvičenia, ktoré boli v tomto Roku milosrdenstva zamerané práve na túto tému, ktorá je tak dôležitá v našich časoch aj v našom apoštoláte.
Slávnostnú sv. omšu celebroval o. biskup Mons. Štefan Sečka spolu s viacerými kňazmi. Jej sľuby prijala generálna predstavená sr. M. Katarína Krištofová, ktorá sa na slávnosti zúčastnila spolu so svojimi radkyňami sr. Annunciátou a sr. M. Mechtildou. Prítomná bola aj provinciálna predstavená sr. M. Dária, provinciálna vikárka sr. M. Júlia, provinciálne asistentky, sestry z rôznych komunít, príbuzní a pozvaní hostia sr. M Efraimy, ako aj miestni veriaci.
 

S vďačnosťou za dar povolania vyprosujeme sr. M. Efraime potrebné dary a milosti, aby zostala verná tomu, čo sľúbila.

FOTO

 

Do domu Otca

nás 15. júla 2016 predišla sestra Mária Gaudencia - Anna Mitríková, ktorá sa narodila 23. 1. 1925 v Jaklovciach.

Do kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1945 v Spišskej Novej Vsi, kde 8. 9. 1950 zložila prvé sľuby. Doživotné sľuby zložila 5. 9. 1956 v Spišskom Štvrtku.

Po vstupe do kongregácie a doplnení vzdelania sa jej prvým pôsobiskom stala nemocnica v Košiciach, kde pracovala ako zdravotná sestra. Tam ju zastihol rok 1950, kedy bola spolu s ďalšími sestrami sústredená do Spišskej Novej Vsi. Po roku bola pridelená do Ústavu sociálnej starostlivosti v Spišskom Štvrtku, kde ako zdravotná sestra pôsobila až do roku 1985. Ako dôchodkyňa vypomáhala ešte sedem rokov v Levoči, dva roky v Snine a štyri roky v Spišskej Novej Vsi. Od roku 1988 bola vo Vrícku, kde strávila jeseň svojho života.

Sr. M. Gaudencia svedomite zachovávala svoje rehoľné povinnosti a rada sa modlila. Bola tichou a pracovitou sestrou. Rada pomohla spolusestrám svojimi drobnými prácami. K jej záľubám patrilo šitie a práca v záhrade.

Nech Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Naďalej s ňou zostávame spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.

So zosnulou sr. M. Gaudenciou sme sa rozlúčili v pondelok 18. júla 2016 svätou omšou o 10.30 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok. 

FOTO

 

Naša púť do Krakova

Na výzvu provinciálnej predstavenej sr. M. Dárie putovať do Krakova ako spoločenstvo, sme radostne odpovedali. Svätyňa a kult Božieho milosrdenstva má svoju novodobú históriu cez osobu svätého Jána Pavla II., ktorý vo svojej druhej encyklike BOHATÝ NA MILOSRDENSTVO píše o tejto Božej vlastnosti.
V príhovore počas návštevy v Krakove - Lagiewnikach 17. 8. 2002 Ján Pavol II. zasvätil celý svet Božiemu Milosrdenstvu a posvätil novú svätyňu Božieho Milosrdenstva.
Jeho nástupca Svätý Otec Benedikt navštívil svätyňu 28. 5. 2006.
Terajší pápež František vyhlásil mimoriadny Svätý rok Milosrdenstva. 
V šľapajach týchto veľkých mužov - pútnikov sme sa vybrali na púť aj my z Vrícka. V prvom turnuse dňa 11. 4. 2016 dvoma autami v počte 13 sestier prešli sme svätou bránou milosrdenstva v novej svätyni sv. Jána Pavla II. a v bazilike Božieho Milosr-denstva v Krakove. Tam sme mali aj slovenskú svätú omšu v kaplnke Se-dembolestnej Panny Márie, ktorú ce-lebroval náš duchovný otec Ľudovít Sobôtka.
Videli sme, že Krakov od čias Jána Pavla II. sa rozrástol čo do počtu obyvateľov, priemyslu, dopravy, kri-žovatiek, našťastie sa v nich duchov-ný otec vyznal. Vyrástli nové sídliská a nové architektonické stavby nábo-ženského kultu a cirkevného umenia. Svätyňa Jána Pavla II. je dôstojným stánkom pocty jeho svätého života a úlohy, ktorú mu zveril neb. kardinál Stefan Wyszyński: previesť svätú Cirkev - Boží ľud, ako nový Mojžiš cez „Červené more“ do nového tisícročia. Fresky od majstra M. Rupníka z Centra Alletti sú toho veľkolepým dôkazom. 
Naplnené duchovnými zážitkami sme večer šťastne prišli domov.
pútničky z Vrícka
FOTO 
 

Do domu Otca

nás 4. apríla 2016 predišla sestra Mária Kornélia - Agnesa Babiková, ktorá sa narodila 6. 6. 1922 v Smižanoch.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupi-teľa vstúpila v roku 1940 v Spišskej Novej Vsi. Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942 v Ra-slaviciach a doživotné sľuby 27. 7. 1947
v Spišskej Novej Vsi.
Po ukončení pedagogického vzdelania nastúpila sr. M. Kornélia ako učiteľka
v Spišskej Novej Vsi. Neskôr po skončení vojny vyučovala v Dobšinej a v Spišských Vlachoch. V roku 1950 z dôvodu politic-kých zmien musela opustiť školu a spolu s ďalšími sestrami bola sústredená v Spiš-skej Novej Vsi, kde pracovala ako robotníčka. Po roku bola prevezená do továrne
v Severných Čechách, neskôr do bavlnárskych závodov v Benešove nad Ploučnici. V roku 1958 sa jej ďalším pôsobiskom stal Ústav sociálni péče na Velehrade, kde ošetrovala chorých. Od roku 2005 bola vo Vrícku, kde strávila jeseň svojho života. 
Sr. M. Kornélia bola skromnou a pracovitou sestrou. Svoje dary a schopnosti veľkodušne ponúkla všade, kde to bolo potrebné. Prácu a modlitbu vedela harmonicky spájať a udržiavať príjemnú atmosféru v spoločenstve.  Rada pomohla, potešila aj poslúžila.
Nech Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
So zosnulou sestrou Máriou Kornéliou sme sa rozlúčili vo štvrtok 7. 4. 2016 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
 FOTO
 

Do domu Otca

nás 17. marca 2016 predišla sestra Mária Valdemara - Magdaléna Findoráková, ktorá sa narodila 11. 9. 1925 v Hýľove pri Košiciach.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1948 v Spišskej Novej Vsi. Prvé sľuby zložila 12. 9. 1953 v Prešove a doživotné sľuby 23. 10. 1990 vo Vrícku.

Keďže sr. M. Valdemara bola zdravotnou sestrou, jej prvým pôsobiskom sa stala nemocnica v Prešove, kde pracovala na detskom oddelení takmer osem rokov. V časoch likvidácie kláštorov bola sústredená spolu s ďalšími sestrami v Podolínci a od roku 1961 v Slovenskej Ľupči. V roku 1969 bola preložená do Charitného domova v Hronskom Beňadiku a od roku 1988 do Vrícka.
Sr. M. Valdemara bola veľmi zbožnou a modliacou sa sestrou. Osobitne si uctievala sv. Jozefa a vytrvalo prosila za kňazov a nové rehoľné povolania. 
Už od mladosti niesla kríž choroby, ktorý sa snažila s láskou, trpezlivosťou a odovzdanosťou prijímať po celý život.  
Veríme, že Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
So zosnulou sestrou Máriou Valdemarou sme sa rozlúčili v sobotu 19. 3. 2016 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
FOTO
 

Formačné stretnutia sestier

V Mimoriadnom svätom roku Božieho milosrdenstva v Slovenskej provincii pokračujeme vo formačných stretnutiach jednotlivých vekových skupín sestier. Minulý rok sa konali vo Vrícku a v Nesvadoch pre staršie a choré sestry a tri stretnutia sa uskutočnili v Badíne, kde sa stretli sestry podľa prvých sľubov. 
Od 3. do 6. marca 2016 sa uskutočnilo prvé tohtoročné formačné stretnutie našich starších a chorých spolusestier v Raslaviciach. 
Stretnutia sa zúčastnilo 9 starších a chorých sestier. Svojou prítomnosťou pri našich starších a chorých sestrách sme z provinciálneho vedenia chceli zviditeľniť našu pozornosť na duchovné a náboženské potreby staršieho a chorého človeka a sestrám poukázať na dôležitosť a jedinečnosť tohto úseku života. Pri rozhovoroch so sestrami sme videli, že každá nesie v sebe svoj svet, svoju minulosť a svoje očakávania. Aj v čase svojej choroby a staroby chcú vyjadriť svoje vlastné pocity, prejaviť svoju vieru v modlitbe, počuť láskavé slovo a uistenie, že celý život je dar a jeho naplnenie možno dovŕšiť iba v Bohu.    
V utrpení a bolesti sa hmatateľne dotýkame veľkonočného tajomstva ukrižovaného a vzkrieseného Krista. Naše sestry v Raslaviciach sa naplno otvorili tomuto svedectvu lásky.
Kiežby dni stretnutia v Raslaviciach prispeli k tomu, aby naše sestry otvorili plne svoje srdcia Božiemu milosrdenstvu a v radostnom nadšení trpezlivo očakávali príchod nášho Pána.
FOTO
 

Platínové jubilantky

Dňa 19. februára 2016 pri sv. omši o 16.30 sme v kruhu sestier oslávili 70-ročné rehoľné jubileum sr. M. Tekly Hanzelyovej
a sr. M. Lamberty Sobekovej. 
Bola to dojímavá slávnosť, pri ktorej obe naše sestry, ohnuté ako zrelé klásky, vo svojich srdciach ďakovali za milosť povolania a silu vytrvalosti vo svojej láske.   
Pán vykonal v ich živote veľké veci, jeho dobrotivosť neprevýši nič a nikto.    
Obe sestry iste najlepšie vedia, aké štedré boli ruky nášho Pána a ako stál pri každej ich životnej skúške.
Vernosť je tichá a nenápadná čnosť, ktorá je málokedy známou na verejnosti.
 

Blahoželáme našim jubilantkám,

ďakujeme im za vernosť Kristovi v našej kongregácii

a vyprosujeme im potrebné milosti pre každú chvíľu života.

FOTO

 

Stretlo sa 100 sestier

Rok zasväteného života sme spoločne oslávili 12. septembra 2015 v Kňazskom seminári sv. Františka Xaverského v Badíne. Na provinciálnom zhromaždení sa zišlo 100 sestier, aby ako jedno spoločenstvo vyjadrili svoju vďačnosť a radosť zo zasvätenia. 
Dopoludnie malo slávnostný ráz, kým popoludnie bolo viac pracovným.
Počas slávnostnej svätej omše, ktorú celebroval vdp. Ján Viglaš, rektor kňazského seminára, si tri naše sestry – Chiara, Karolína a Zdenka obnovili svoje sľuby.
V prezentácii sa oboznámili s aktuálnym stavom sestier a komunít v Slovenskej provincii SDR. 
Popoludnie bolo venované príprave na blížiacu sa provinciálnu a generálnu kapitulu. Sestry boli rozdelené do šiestich skupín, v ktorých sa zaoberali závermi predchádzajúcej provinciálnej a generálnej kapituly. Zároveň mali možnosť vyjadriť sa k predloženým témam a napísať konkrétne návrhy, ktoré by mohli pomôcť provinciálnemu vedeniu zachytiť, čo Boh od nás žiada v dnešnej dobe.  
Stretnutie sme ukončili slávnostnými vešperami pod vedením vdp. Jozefa Repku, prefekta v kňazskom seminári.
FOTO
 

"Až do smrti"

V sobotu 8. 8. 2015 v Spišskej Novej Vsi počas slávnostnej sv. omše, ktorú celebroval o. biskup Sečka spolu s miestnym a levočským dekanom a viacerými kňazmi, sr. M. Germana, sr. M. Klára a sr. M. Rita zložili doživotné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti do rúk generálnej predstavenej sr. M. Kataríny Krištofovej. Na slávnosti sa zúčastnila aj generálna asistentka sr. M. Mechtilda Haburajová, provinciálna predstavená sr. M. Dária Motyková, provinciálna vikárka sr. M. Júlia Zarembová, provinciálne asistentky, sestry z rôznych komunít, príbuzní sestier a miestni veriaci.
Slávnosti predchádzala mesačná príprava, počas ktorej sa im venovali generálna a provinciálna predstavená, všetky provinciálne asistentky a vedúca juniorátu. V dňoch 30. júla až 5. augusta sa zúčastnili na duchovných cvičeniach u Benediktínov na Sampore.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 7. augusta 2015 predišla sestra Mária Hedviga - Mária Gregoš Guteková, ktorá sa narodila 22. 4. 1916 v Hervartove.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1945 v Spišskej Novej Vsi. Prvé sľuby zložila 28. 8. 1949 v Levoči a doživotné sľuby 2. 7. 1956 v Košiciach.
Sr. M. Hedviga sa ako zdravotná sestra celý život starala o chorých a trpiacich. Tri roky pôsobila v Prešovskej nemocnici, potom desať rokov v Košiciach. Rok 1959 sa stal zlomom v jej živote. Musela opustiť nemocnicu a prácu zdravotnej sestry. Spolu s ďalšími sestrami bola sústredená do Slovenskej Ľupče, odkiaľ v roku 1962 odišla do Ústavu sociálnej starostlivosti v Jasove. Tu pracovala až do roku 1988, kedy bola, už ako dôchodkyňa, preložená do Vrícka a o šesť rokov neskôr do Raslavíc, odkiaľ si ju Pán povolal k sebe.
Sr. M. Hedviga bola jednoduchou, pracovitou a obetavou sestrou; vždy ochotná a pohotová k službe iným. Silu čerpala v kaplnke pred Sviatostným Spasiteľom, kde sa rada a dlho modlila. 
Veríme, že Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
So zosnulou sestrou Máriou Hedvigou sa rozlúčime v utorok 11. 8. 2015 svätou omšou o 10.00 hod. v kláštore v Raslaviciach, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
FOTO 
 

Verné 70, 65 a 25 rokov

Týždeň duchovných cvičení pod vedením vdp. Jána Kušníra SVD sme v nedeľu 28. júna 2015 zavŕšili milou slávnosťou - 22 sestier, ktoré si pripomenuli 25., 65. a 70. výročie zloženia sľubov, ďakovalo za dar povolania. 
Keďže niektoré z nich už nevládali ísť na svätú omšu do kostola, svoje sľuby obnovili pri rannej sv. omši, ktorú celebroval vdp. Ľudovít Sobôtka spolu s vdp. Vladimírom Medzihorským v kaplnke sestier:
- sr. M. Domitila – 70. výročie
- sr. M. Gaudencia, sr. M. Gerlinda, sr. M. Kandida, sr. M. Kapistrána,
  sr. M. Ludgarda a sr. M. Teodózia –
65. výročie.
Svoje sľuby obnovili do rúk generálnej predstavenej sr. M. Kataríny Krištofovej za účasti generálnej asistentky sr. Annunciaty Kolačkovskej, provinciálnej predstavenej sr. M. Dárie Motykovej,  provinciálnej vikárky sr. M. Júlie Zarembovej a sestier z viacerých komunít.
Slávnostnú sv. omšu v kostole sv. Bartolomeja celebroval špirituál Kňazského seminára v Badíne vdp. Ľubomír Grega spolu s ďalšími kňazmi – vdp. Gabrielom Raganom, pátrom Jánom Kušnírom SVD, vdp. Ľudovítom Sobôtkom, bratmi Jozefom a Ondrejom Spišákovými. V homílii nás o. špirituál upozornil, že miesto sestry Vykupiteľky nie je na hore Tábor, ale pod krížom na Golgote, kde sa zrodilo naše vykúpenie.
Sestry obnovili svoje sľuby a zasvätenie sa Bohu do rúk provinciálnej predstavenej sr. M. Dárie Motykovej za účasti sestier z rôznych komunít, príbuzných a ďalších veriacich. 
- sr. M. Alberta, sr. M. Bertília, sr. M. Bonavita, sr. M. Bonfília, sr. M. Elekta, sr. M. Emanuela, sr. M.  Felicitas, sr. M.  Kristína, sr. M. Lujza, sr. M.  Olívia, sr. M. Rozamunda, sr. M. Serafia, sr. M. Verissima Tuková – 65. výročie
- sr. M. Blandína so sr. M. Paulínou – 25. výročie.
 

Tešíme sa z daru týchto sestier, ktoré si práve v Roku zasväteného života 

pripomenuli a nanovo obnovili svoje zasvätenie sa Bohu 

a vyprosujeme im nielen vernosť a vytrvalosť až do konca, 

ale aj radosť z toho, že patria Vykupiteľovi 

a trpezlivosť pri nesení každodenných krížov.

FOTO
 

Do domu Otca

nás 19. mája 2015 predišla sestra Mária Teobalda, Mária Hovančáková, ktorá sa narodila v Hrabkove v početnej katolíckej rodine.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupi-teľa vstúpila v roku 1948 v Spišskej Novej Vsi, kde 8. 9. 1950 zložila aj prvé sľuby. Doživotné sľuby zložila 16. 8. 1959
v Belušských Slatinách.
Keďže sr. M. Teobalda vstúpila do kongre-gácie práve v časoch likvidácie kláštorov, jej zasvätenie sa Bohu znamenalo neustálu pohotovosť pri častých zmenách pôsobenia aj zadelenia práce. Či už to boli nemocnice v Košiciach a v Partizánskom, Bavlnárske závody Bedřichov, domov dôchodcov v Belušských Slatinách, či ústavy na Velehrade, Straníku, v Jasove a Uhrovci, alebo ošetrovanie starších sestier v Hronskom Beňadiku. Od roku 1988 pomáhala pri dokončení Charitného domova vo Vrícku. Obetavo pracovala aj v banskobystrickom kňazskom seminári, ktorý bol dočasne v Slovenskej Ľupči a od roku 1993 v novopostavenom seminári v Badíne. Po roku odišla do obnoveného seminára v Košiciach. Napokon bola v roku 2005 preložená do Vrícka, kde odovzdala Bohu svoju nesmrteľnú dušu.
Sr. M. Teobalda bola húževnatou a pracovitou sestrou, ktorá sa nebála žiadnej práce ani obety. Silu jej dodávala vrúcna láska k Bohu, ktorá nepoznala strach. Zvlášť mala v úcte kňazov. Do poslednej chvíle svojho života na nich pamätala vo svojich modlitbách a každodenných obetách.
So zosnulou sestrou Máriou Teobaldou sme sa rozlúčili vo štvrtok 21. 5. 2015 svätou omšou o 10.30 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Veríme, že Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
FOTO
 

Do domu Otca 

nás 16. mája 2015 predišla sestra Mária Praxedis, Mária Papcúnová, ktorá sa narodila 5. 11. 1932 v Jaklovciach.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1949 v Spišskej Novej Vsi. Prvé sľuby zložila 29. 6. 1953
v Rožňave a doživotné sľuby 11. 7. 1959
vo Veľkej Máni.
Sr. M. Praxedis bola zdravotnou sestrou, preto sa jej prvým pôsobiskom stala nemocnica v Rožňave, kde zostala až
do roku 1960, kedy bola spolu s ďalšími sestrami sústredená do Kláštora pod Znie-vom. O dva roky neskôr odišla do Jasova, kde pracovala až do roku 1990. Ako dôchodkyňa vypomáhala v Šarišskej Trstenej a v roku 1993 bola preložená do Raslavíc, odkiaľ si ju aj Pán povolal.
Okrem lásky k chorým a trpiacim ju Pán obdaril aj láskou k hudbe a hre na organ. Týmito svojimi darmi sa snažila celý život obdarovávať iných. Bola veľmi ochotnou a pohotovou k službe, k modlitbe i k obeti. Zvlášť si uctievala sv. Jozefa, ktorý je aj patrónom kláštora a kaplnky v Raslaviciach.
So zosnulou sestrou Máriou Praxedis sme sa rozlúčili v utorok 19. 5. 2015 svätou omšou o 13.00 hod. vo farskom kostole Narodenia Panny Márie v Raslaviciach, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.

Veríme, že Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.

FOTO 

 

Terciát v Ríme

V Roku zasväteného života si pripomenulo 25. výročie sľubov štrnásť sestier, ktoré na pozvanie generálnej predstavenej sr. M. Kataríny Krištofovej, prežili vo Večnom meste nezabudnuteľné chvíle.

Prežili čas duchovnej obnovy, preskúmali svoj doterajší rehoľný život, zúčastnili sa na audiencii so Svätým Otcom Františkom, navštívili známe rímske baziliky a mnohé iné miesta, ktoré sa spájajú s obdobím života prvých kresťanov.

Viac sa môžete dozvedieť kliknutím na tento odkaz:

http://www.congregatio-sdr.com/index.php/sk/uvod/7-kategorie-slovensko/480-skumajte

FOTO

 

Medzinárodný kongres formátorov v Ríme

Medzi aktivity v rámci Roku zasväteného života patrilo aj svetové stretnutie formá-torov a formátoriek so Svätým Otcom Františkom v Ríme v dňoch 7. - 11. apríla 2015. Generálna predstavená sr. M. Katarína so svojou radou nás veľkodušne pozvala a spolu s nimi sme trávili vzácny čas v Ríme v tejto zostave: sr. Manuela z Rakúska, sr. Dominika z Maďarska, zo Slovenska sr. M. Júlia, sr. M. Anzelma, sr. Immaculata, sr. M. Filotea, sr. M. Alojziana, sr. M. Viannea a Ukrajinu zastupovala sr. M. Letícia.

Začali sme návštevou nášho generalátu, potom generalátu školských bratov. Keďže bol práve deň, kedy Cirkev slávi svätého Jána de La Salle, slávili sme u nich sv. omšu v našom úzkom kruhu a mali sme možnosť vidieť jeho pozostatky a pripomenúť si etapy jeho života v malom múzeu.
Večer sa zišli zasvätení z celého sveta na modlitbovej vigílii s Mons. Carballom. Pohľad na rozmanitosť a krásu približne piatich stoviek chariziem napĺňal radosťou a nádejou. Prišli sme zo sto šiestich krajín sveta, približne 1300 zasvätených.
Svetového kongresu formátorov sa mohla za našu Kongregáciu zúčastniť jedna sestra a v priebehu dní sme sa obmieňali. Medzičasom prebiehali sedenia s našim generálnym vedením, pri ktorých každá sestra prispela aktívnou účasťou a zdieľaním svojich skúseností zo všetkých oblastí formácie. Pripomenuli sme si Krista ako model formácie a dobrú vôľu ako najdôležitejšie kritérium vo formácii.
Bol to milostivý čas, v ktorom sme si vyprosovali milosť byť vnímavé na znamenia čias. Ďakujeme za mo-žnosť načerpať novú silu, odvahu a chuť pre službu vo formácii.
FOTO
Sr. M. Filotea
 

Do domu Otca

nás 8. apríla 2015 predišla sestra Mária Silvéria, Mária Kuhajdová, ktorá sa narodila 1. 12. 1923 v Kňažej. 

Do Kongregácie sestier Božského Vykupite-ľa vstúpila v roku 1942 v Raslaviciach, kde 20. 8. 1944 zložila aj prvé sľuby. Doživotné sľuby zložila 16. 7. 1949 v Košiciach.
Jej celoživotným poslaním bola predovšet-kým pomoc chorým a trpiacim. Prvým miestom jej pôsobenia sa stala nemocnica
v Prešove. O dva roky na to, v roku 1946, nemocnica v Košiciach, kde zostala až do roku 1959, kedy museli sestry opustiť nemocnice. S podlomeným zdravím bola internovaná do Slovenskej Ľupče, kde už nemohla naplno pracovať. V roku 1969 sa ešte podujala na vyučovanie náboženstva v Čani. Napokon od roku 1971 už ako dôchodkyňa pôsobila v Hronskom Beňadiku, Rúbani, Nesvadoch a vo Vrícku.
Napriek zdravotným ťažkostiam bola ochotnou a vítanou pomocníčkou nielen v kuchyni, ale všade, kde bolo treba. Nikdy nešetrila sily ani čas, ale kým mohla, s láskou poslúžila. Charakterizovala ju veľmi vrúcna a osobná modlitba. Napokon, keď už bola odkázaná na pomoc iných, s ochotou prijala a objala svoj kríž, ktorý ju plnšie spojil s Kristom Vykupiteľom.
So zosnulou sestrou Máriou Silvériou sa rozlúčime v sobotu 11. 4. 2015 svätou omšou o 11.30 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Veríme, že Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
FOTO
 

Do domu Otca 

nás 28. marca 2015 predišla sestra Mária Otília, Helena Kiktová, ktorá sa narodila
1. 5. 1928 v Hranovnici.

Už počas štúdia na gymnáziu v Spišskej Novej Vsi prišla do kontaktu so sestrami a prihlásila sa za kandidátku. Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1945 v Raslaviciach. Prvé sľuby zložila
17. 8. 1947 v Levoči a doživotné sľuby
22. 8. 1954 v Košiciach.

Celý svoj život slúžila chorým a trpiacim. Jej prvým pôsobiskom sa stala nemocnica v Košiciach a od roku 1958, kedy sestry museli opustiť nemocnice, Ústav sociálnej starostlivosti na Velehrade. Na Slovensko sa vrátila v roku 1990 už ako dôchodkyňa, no ochotná naďalej slúžiť a obetovať sa. 
Jeseň svojho života prežila v Spišskej Novej Vsi, kde ešte vypomáhala na fare, pokiaľ jej to sily dovolili. V roku 2013 bola preložená do Nesvad a od marca tohto roka do Vrícka, odkiaľ si ju Pán povolal k sebe na večnú svadobnú hostinu.  
Sestra M. Otília bola svedomitou, obetavou a láskavou sestrou. Zverené služby v tichosti prijala aj vykonala. Jej život bol pretkaný modlitbou a skrytou obetou. V tichosti niesla svoj kríž staroby a choroby a v tichu odovzdala aj svoju dušu Stvoriteľovi.
So zosnulou sestrou Máriou Otíliou sme sa rozlúčili v pondelok 30. 3. 2015 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Veríme, že Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
FOTO
 

Rehoľné jubileá sestier v Raslaviciach

V nedeľu 8. februára 2015 oslávili dve naše spolusestry jubileum svojho zasvätenia sa Pánovi - sr. M. Krescencia 70. výročie

a sr. M. Gasparína 65. výročie.

Slávnostnú atmosféru ešte viac zvýraznil vdp. Ľubomír Grega, ktorý celebroval slávnostnú svätú omšu a dával sestrám tejto komunity duchovné cvičenia o našej zakladateľke matke Alfonze Márii. 

Vďačné nielen za dar života týchto sestier, ale aj za dar ich povolania, im v tomto Roku zasväteného života vyprosujeme vernosť a vytrvalosť až do konca, aby boli naďalej živými svedkami zasväteného života pre tento svet.

FOTO

 

Do domu Otca 

nás 16. 12. 2014 predišla sestra Mária Ernela, Alžbeta Tujvelová, ktorá

sa narodila vo Vinodole ako siedma

z trinástich detí.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1945. Prvé sľuby zložila 11. 8. 1948 v Levoči a doživotné sľuby 21. 8. 1954 v Košiciach.
Do roku 1950 pôsobila ako učiteľka v materskej škole v Spišskej Novej Vsi. Ďalšie roky sa starala o chorých v Rožňavskej nemocnici a v roku 1959 bola spolu s ostatnými sestrami sústredená, najprv v Jasove a neskôr v Slovenskej Ľupči. Od roku 1963 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohove. V roku 1975 sa stala provinciálnou vikárkou. O dva roky neskôr prišla s provinciálnou predstavenou sr. M. Claudiou a niekoľkými sestrami do Vrícka, nového sídla provincie. Zároveň sa stala magistrou tajne prijatých noviciek. V rokoch 1994 až 1997 bola predstavenou komunity sestier v Rúbani. Posledné roky strávila v komunite sestier v Nesvadoch, odkiaľ si ju Pán
po dlhej a ťažkej chorobe povolal k sebe.
Sestra M. Ernela bola horlivou, obetavou a láskavou sestrou. Vedela vytvárať ovzdušie svornosti a pokoja. Zodpovedne prijímala všetky služby a úrady, lebo vedela, že všetko, čo potrebuje k plneniu Božej vôle, môže načerpať z hlbokej a vrúcnej modlitby.
Veríme, že Pán odmení každú jej službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva. 
So zosnulou sestrou Máriou Ernelou sa rozlúčime vo štvrtok 18. 12. 2014 svätou omšou o 11.00 hod. v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok. 

Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.

FOTO 

 

V Oberbronne spoločne oslavovali tri kongregácie

Vyvrcholením trojročnej prípravy na oslavu 200. jubilea narodenín ct. Božej služobnice matky Alfonzy Márie bol spoločný program troch kongregácií pochádzajúcich z jej založenia, ktorý sa uskutočnil 14. septembra 2014 v Oberbronne. Toto stretnutie bolo nielen pre sestry, ale aj pre všetkých prítomných výnimočnou udalosťou a znakom jednoty, po ktorej túžila nielen matka Alfonza Mária, ale aj všetky jej nasledovníčky. Nechýbala však ani pestrosť a rôznorodosť, a to nielen v reči či odeve, ale aj vo farbe pleti, kultúrach či zvykoch. 
Naša púť k prameňom kongregácie začala v piatok 12. septembra o 23.00 hod., kedy sme vyrážali zo Spišskej Novej Vsi. Na Slovensku sme mali ešte dve zastávky – v Banskej Bystrici a v Bratislave, kde k nám pristúpili ďalšie sestry z blízkych komunít. Do Niederbronnu sme došli v sobotu popoludní okolo 17.00 hod. Po privítaní a ubytovaní sme mali sv. omšu spojenú s vešperami v Oratóriu matky Alfonzy Márie, kde sú uložené jej ostatky.
Hlavným bodom programu bola nedeľná slávnostná sv. omša, ktorú celebroval arcibiskup zo Štrasburgu Mons. Jean Pierre-Grallet spolu s emeritným biskupom z Metzu Mons. Pierre Raffin, špirituálmi a viacerými kňazmi z rôznych krajín. Medzi nimi bol aj o. špirituál Ľubomír Grega, ktorý pôsobí v Kňazskom seminári v Badíne a duchovne sprevádzal zúčastnené sestry počas celej cesty aj púte na miesta, kde žila a pôsobila matka Alfonza Mária. 
Popoludní si sestry vypočuli prednášku profesora Raymonda Winlinga o aktuálnosti spirituality matky Alfonzy Márie a vďaka pekne spracovanej prezentácii nám generálna predstavená našej kongregácie – sr. M. Katarína Krištofová, ktorá je zároveň postulátorkou procesu blahorečenia matky Alfonzy Márie,  priblížila dejiny a aktuálny stav procesu blahorečenia.
Záverečným bodom programu boli slávnostné vešpery, modlitba za blahorečenie ct. matky Alfonzy Márie a Eucharistická poklona so sviatostným požehnaním.
V podvečer sme ešte navštívili mestečko Niederbronn, kde sme si pozreli jej rodný dom, prvý „Kláštorík“, v ktorom dodnes žijú sestry a miestny cintorín, kde sú sestry pochované.
Na ďalší deň ráno sme ešte pred odchodom na Slovensko mali sv. omšu v Oratóriu matky Alfonzy Márie, ktorú celebroval vdp. Ľubomír Grega zo slávnosti Sedembolestnej Panny Márie patrónky Slovenska. Zúčastnili sa na nej aj sestry Spasiteľky a sestry z Maďarskej a Rakúskej provincie SDR. Počas svätej omše posvätil o. špirituál misijný kríž pre sr. Stellamaris, ktorá sa intenzívne pripravovala na misijné pôsobenie do Kamerunu. Napokon jej ho generálna predstavená sr. M. Katarína zavesila na krk a takto ju symbolicky „vyslala“ na misie.
Po raňajkách sme sa rozlúčili s domácimi sestrami a vydali sa na cestu späť na Slovensko.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 30. 8. 2014 predišla sestra Mária Regina, Mária Dunajová, ktorá sa narodila 19. 11. 1921 v Hranovnici.

Už ako 12-ročná mala v škole prvý kontakt so sestrami Božského Vykupiteľa. Neskôr prejavila vážny záujem o vstup do našej kongregácie. Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach a 27. 7. 1947 doživotné sľuby v Spišskej Novej Vsi.
Ako učiteľka a profesorka pôsobila na viacerých školách. Rok 1950, kedy všetky sestry museli opustiť školy, zasiahol aj do jej života. Sestra M. Regina napriek nepriaznivým životným okolnostiam zostala vernou svojmu Ženíchovi a nasledovala ho všade, kam ju posielal. Bola tichou a modliacou sa sestrou. Svoj kríž prijala z Božej ruky ako dar a verne ho niesla až do konca. Veríme, že Pán odmení každú jej službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
Posledná rozlúčka so zosnulou sestrou Máriou Reginou bola v utorok 2. 9. 2014 vo Vrícku, kde boli uložené jej telesné pozostatky na dočasný odpočinok.
Dušu   našej   zosnulej   spolusestry  odporúčame  do  modlitieb  sestier a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 28. 8. 2014 predišla sestra Mária Angelita, Mária Andrášová, ktorá sa narodila 7. 5. 1928 v Ždiari.

Do  Kongregácie  sestier  Božského  Vykupiteľa  vstúpila  v  roku 1948 v Levoči, kde študovala na Učiteľskej akadémii vedenej našimi sestrami. Tam 11. 8. 1948 prijala rehoľné rúcho a o rok neskôr 28. 8. 1949 zložila prvé sľuby. Doživotné sľuby zložila 19. 8. 1956 vo Františkove nad Ploučnici. 

Sestru M. Angelitu sme poznali ako veselú a odvážnu sestru, ktorá v duchu viery prežívala svoje zasvätenie. Modlitba ju viedla k ľuďom, ktorým sa snažila pomáhať a zároveň prichádzala od ľudí k Bohu, aby mu predkladala ich prosby. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Angelitou sme sa rozlúčili v sobotu  30. 8. 2014 svätou omšou o 14.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
FOTO
 

Doživotné sľuby 2014

sr. Rafaela a sr. Timea

V sobotu 16. 8. 2014 v Spišskej Novej Vsi počas slávnostnej sv. omše, ktorú celebroval o. biskup Sečka spolu s viacerými kňazmi, sr. M. Rafaela a sr. M. Timea zložili doživotné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti do rúk provinciálnej predstavenej sr. M. Dárie Motykovej. 

Úprimne sa tešíme z ich rozhodnutia a vyprosujeme im nielen vytrvalosť v povolaní až do smrti, ale aj hlbokú radosť z toho, že patria Kristovi.

FOTO

 

Do domu Otca

nás 11. 8. 2014 predišla sestra Mária Emerika,Helena Matláková, ktorá sa narodila 19. 8. 1925 v Babíne.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1940 v Spišskej Novej Vsi. Rehoľné rúcho prijala 22. 8. 1943 v Raslavi-ciach, kde v roku 1945 zložila prvé sľuby. Doživotné sľuby zložila 16. 7. 1952 v Košiciach. 
Sestru M. Emeriku sme poznali ako sestru, ktorá v duchu viery prežívala svoje zasvätenie. Bola odvážna a v čase totality nestrácala radosť zo života. Každé poslanie napĺňala v apoštoláte zodpovedne. Rada pracovala a nezištne sa darovala v službe iným. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
Posledná rozlúčka so zosnulou sestrou Máriou Emerikou bola v stredu 13. 8. 2014 v Nesvadoch, kde boli uložené jej telesné pozostatky na dočasný odpočinok.
FOTO
 

Do domu Otca

nás 25. 7. 2014 predišla sestra Mária Monika, Anna Bombárová, ktorá sa narodila 30. 5. 1951 v Snine.

Do  Kongregácie  sestier  Božského Vykupiteľa  vstúpila  v  roku  1977 v Rohove, kde v roku 1979 zložila prvé sľuby. Doživotné sľuby zložila 23. 10. 1986 na Straníku.  
Sr. M. Monika celý svoj život zasvätila službe chorým a trpiacim. Bola usmievavou, no pritom tichou a pracovitou sestrou. Vedela povzbudiť, dodať odvahu, ale aj povedať pravdu. Bolesť a utrpenie, ktoré celý život zmierňovala, napokon pocítila na vlastnom tele, čím nám všetkým dala príklad nasledovania Krista až na kalváriu. Obstála nielen v škole modlitby a služby, ale aj v škole utrpenia.
Posledná rozlúčka so zosnulou sestrou M. Monikou bola v pondelok 28. 7. 2014 v Raslaviciach, kde boli uložené jej telesné pozostatky na dočasný odpočinok.
FOTO
sr. M. Benigna

Slávnosť jubileí vo Vrícku

V sobotu 12. 7. 2014 sme si vo Vrícku pripomenuli 65. výročie sľubov sr. M. Angelity, sr. M. Benjamíny, sr. M. Ignácie a sr. M. Klementíny a 25. výročie sľubov
sr. M. Bernardy a sr. M. Tadey.
Pri rannej svätej omši, ktorú celebroval
vdp. Konštantín Daniel Boleš, OPraem. spolu s vdp. Medzihorským a p. farárom z Kláštora pod Znievom vdp. Štefanom Hýroššom, si v kaplnke sestier svoje sľuby nanovo obnovili sr. M. Angelita, sr. M. Ignácia a sr. M. Klementína.
V kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku si
počas slávnostnej sv. omše celebrovanej
o. biskupom Tomášom Galisom spolu s ďalšími kňazmi obnovili svoje zasvätenie sr. M. Benjamína, sr. M. Bernarda a sr. M. Tadea.
Slávnosti sa zúčastnila provinciálna predstavená sr. M. Dária, generálna asistentka sr. Annunciata, dve provinciálne asistentky sr. M. Školastika a sr. M. Oktávia a sestry z rôznych komunít.
FOTO 
Všetkým jubilantkám srdečne blahoželáme,
ďakujeme za svedectvo zasväteného života
a vyprosujeme im potrebné dary a milosti
do všedných dní každodenného života.

 vďačné spolusestry

 

Zasadnutie v provinciálnom dome

V dňoch 20. – 22. 6. 2014 sa v provinciál-nom dome v Spišskej Novej Vsi konalo stretnutie generálneho vedenia s provin-ciálnym vedením a s miestnymi predsta-venými. Z generalátu sa stretnutia zúčast-nila generálna predstavená sr. M. Katarína a tri generálne radkyne: sr. Bernadette, sr. Annunciata a sr. M. Mechtilda. Stretnutie začalo sv. omšou, ktorú celebroval vdp. ThLic. Ján Viglaš a následne prednáškou na tému: Etika a svätosť. Popoludní sestry navštívili výstavu venovanú Biblii a pokračovali v zasadnutí.
V sobotu okrem skupinových prác a informácií provinciálnej predstavenej sr. M. Dárie a jej radkýň si sestry mohli pozrieť nový dokumentárny film o matke Alfonze Márii a stretnúť sa so sr. Stellamaris, ktorá sa pripravuje na misie do Kamerunu.
Záver bol venovaný reflexii, návrhom a pripomienkam. 
FOTO
 sr. M. Benigna

Rehoľné jubileá v Raslaviciach

Komunita sestier v Raslaviciach mala
8. júna 2014 niekoľko dôvodov k radosti:

1. boli Turíce, preto očakávali príchod                 Ducha Svätého 

2. pripomenuli si rehoľné jubileá sestier -           sr. M. Euzébia 70. výročie sľubov

    a sr. M. Boromea, sr. M. Hedviga

    a sr. M. Hyacinta 65. výročie sľubov

3. začali duchovné cvičenia pod vedením           vdp. ThDr. Jána Jenču, ktorý bol aj                  hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše.

Spolu s ním koncelebroval a počas homílie sa sestrám prihovoril vdp. HEDr. Ľuboslav Hromják. Na slávnosti sa zúčastnila generálna predstavená sr. M. Katarína, provinciálna predstavená sr. M. Dária, spolusestry zo Spišskej Novej Vsi a Sniny, príbuzní jubilantiek a ďalší veriaci z Raslavíc.

Ďakujeme Bohu za svedectvo ich zasväteného života a vyprosujeme im vernosť a vytrvalosť až do konca.

FOTO

 

Púť druhej skupiny sestier do Šaštína

Púť sestier v Roku Sedembolestnej Panny Márie na Slovensku a v Roku 200. výro-čia narodenia ct. Božej služobnice matky Alfonzy Márie ako „Deň spoločenstva“ 
sme zavŕšili púťou 18. mája 2014. Tentokrát putovalo 58 sestier, postulantka Danka a dve kandidátky - Miriama a Evka. 
Počas púte nás duchovne sprevádzal kňaz spišskej diecézy vdp. HEDr. Ľuboslav Hromják, PhD.
Zažiť dlhú púť a krátke sesterské pobudnutie pri tej, ktorá „je blahoslavená, pretože uverila“ (Lk 1, 45), nás naplnilo novou silou a radosťou z Máriinej viery.
Na stretnutie so Sedembolestnou v Šaštíne sme sa duchovne pripravovali už v autobuse a v iných dopravných prostriedkoch.  Vdp. Hromják nám cestou autobusom predstavil postavu a duchovnú hĺbku niekdajšieho kapitulárneho vikára Spišskej diecézy (1968 – 1973) Dr. Jozefa Ligoša, ktorý by sa tohto roku dožil 100 rokov. Jeho úcta k Sedembolestnej Panne Márii bola mimoriadna a mohli sme z nej načerpať aj pri modlitbe krížovej cesty, ktorú sám napísal.
Spiritualita Matky Alfonzy Márie vychádza z pohľadu na kríž, z lásky a z úcty k Ukrižovanému Spasiteľovi. Na pútnickom mieste v Šaštíne, je obraz Matky, Sedembolestnej Panny Márie, ktorá pod krížom drží v lone Ukrižovaného. Pred týmto vyobrazením, sme si pri sv. omši obnovili svoje rehoľné sľuby ako znak zasvätenia, prejavu našej živej viery a ochoty žiť verne svoje povolanie.

 

Sme vďačné saleziánom, ktorí v Šaštíne neúnavne prijímajú a sprevádzajú mnohých pútnikov v Roku Sedembolestnej Panny Márie a radostne prijali a s láskou sprevádzali aj nás. Nech im to Pán na príhovor Panny Márie bohato odmení.  
FOTO
sr. M. Júlia
 

Púť k Sedembolestnej Panne Márii

V nedeľu ráno 4. mája 2014 už o 2.30 hod sme sa vydali autobusom zo Spišskej

Novej Vsi do Šaštína.
Vo Vrícku k nám pristúpila ďalšia skupina sestier a už okolo 10.00 hod sa nás v Šaštíne pred Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie stretlo 80 sestier našej provincie. K Panne Márii Sedembolestnej putovala s nami aj naša generálna predstavená sr. M. Katarína Krištofová.
Skoro všetky sme boli už o 10.30 hod
na farskej sv. omši, kde nás medzi inými pútnikmi aj osobitne privítali a plánovaná sv. omša Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa,
ktorú celebroval vdp. Ľudovít Sobôtka a vdp. Ľubomír Grega sa začala o 11.45 hod.
Napĺňala nás mimoriadna bázeň, že sme mohli sláviť sv. omšu pred tvárou milostivej sochy Panny Márie Sedembolestnej. Liturgia bola precízne pripravená a mohli sme ju v sústredenosti prežiť. Obetné dary soľ a horiaca lampa nám pripomenuli, že naším poslaním je byť soľou zeme a svetlom sveta (porov. Mt 5, 13 – 16). Tieto slová, ktoré Ježiš adresoval svojim apoštolom, sú dnes adresované nám, sestrám Božského Vykupiteľa, ktoré sme povolané a poslané verne žiť svoje povolanie v dnešnej dobe. Hostie a víno ako obetné dary nám pripomenuli, že aj my, tak ako Emauzkí učeníci, máme stáť v úžase nad Eucharistickým tajomstvom.
Po svätom prijímaní sme si obnovili rehoľné sľuby s prosbou, aby sme dokázali celý svoj život ponúknuť ako dar, podľa vzoru našej zakladateľky ct. Božej služobnice matky Alfonzy Márie.
Po sv. omši sme mali možnosť počuť niečo z histórie Šaštína a bola nám vysvetlená symbolika sakrálneho umenia baziliky. Nasledovala možnosť osobnej modlitby, stretnutia sa nás, sestier vykupiteliek, v nádvorí, pretože o 14.15 hod nás vystriedali v bazilike už iní pútnici.
Plné vďačnosti za dar tohto dňa - stretnutie sa s našou Matkou Sedembolestnou,
za všetky iné stretnutia, opravdivé prijatie saleziánmi - sme sa šťastné vracali domov modliac sa a spievajúc.
Ďakujeme kňazom, ktorí nás sprevádzali, predovšetkým duchovnému otcovi vdp. Ľudovítovi Sobôtkovi, ktorý nás vo svojej kázni mimoriadne povzbudil. Túto kázeň s jeho dovolením dávame všetkým sestrám v provincii k dispozícii v plnom znení. Tešíme sa na ďalšiu púť sestier Slovenskej provincie SDR do Šaštína 18. 5. 2014.  

 Sr. M. Júlia 

FOTO

 

Do domu Otca

nás 6. 3. 2014 predišla sestra Mária Fulgencia, Anna Knapová.

Narodila sa 10. 9. 1923 vo Sveržove,

okres Bardejov.

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1946
a 17. 8. 1947 bola v Levoči prijatá do noviciátu. Prvé sľuby zložila 28. 8. 1949 v Levoči a doživotné sľuby 19. 3. 1969
na Straníku.
Sr. M. Fulgencia celý život pracovala v zdravotníctve a v sociálnej oblasti – 
v Domove dôchodcov v Prešove, v nemocnici v Bardejove a v Ústave sociálnej starostlivosti pre ženy na Straníku.
Jeseň svojho života prežila v Charitnom domove vo Vrícku, odkiaľ si ju Pán povolal do večnosti.
Bola sestrou modlitby, obety a slúžiacej lásky. Ťažkosti života prijímala s trpezlivosťou a odovzdanosťou do Božej vôle a silu k neseniu každodenných krížov čerpala v Eucharistii a v modlitbe. Sestra Fulgencia mala mimoriadny dar radosti a optimizmu.
Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
So zosnulou sestrou M. Fulgenciou sa rozlúčime v sobotu 8. 3. 2014 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
 

Brat štetec, sestra farba

Pod týmto názvom usporiadala krajská galéria Burgenlandu, spolkovej krajiny Rakúska, mimoriadnu výstavu tvorby a akvarel malieb sestry Elfrídy Etll, našej rehoľnej sestry z Rakúskej provincie, z príležitosti 100. výročia jej narodenia.
Výstava bola otvorená 16. januára 2014 za účasti 400 hostí. Na pozvanie provinciálnej predstavenej Rakúskej provincie sr. Consoláty Supper sa 15. februára 2014 výstavy zúčastnili aj sestry Slovenskej provincie, a to: provinciálna predstavená sr. M. Dária, sr. M. Júlia, s. M. Oktávia, sr. M. Mateja, sr. M. Benigna a sr. M. Anzelma s deviatimi juniorkami. Výstava potrvá do 9. marca 2014.
Sestra Elfrída bola hlbokým človekom. Svoju spiritualitu vyjadrovala v modernej maľbe a obrazovej tvorbe. Predovšetkým štetcom a vodovou farbou stvárňovala to, čo Boh stvoril: zem, slnko, prírodu, ľudí v rôznych životných situáciách a tiež to, čo človek cíti a prežíva: radosť, strach, hnev ...  V jej denníku čítame, že každé maľovanie Krista a niektorého z tajomstiev jeho života ju napĺňalo bázňou a zachovali sa nám krásne modlitby, ktoré sa modlila pred takýmito tvorbami.
Na výstave sme si mohli prečítať jej svedectvo o kríze v jej duchovnom povolaní. V deň doživotných sľubov prežila hlbokú agóniu strachu a pokušenia odísť z rehoľného spoločenstva. Celú noc pred doživotnými sľubmi iba plakala, nerozumela sama sebe, avšak napriek tomu zložila doživotné sľuby. V ten deň po sv. prijímaní zažila takú hlbokú radosť z darovania sa Kristovi, ktorá u nej zostala už navždy.
Na výstave nás mimoriadne oslovil cyklus malieb Pieseň slnka, ktorý vytvorila pod vplyvom spirituality sv. Františka z Assisi, ktorý jej bol tak blízky. Narodila sa totiž vo Frauenkirche, kde sa nachádza františkánsky kostol a sú tam už niekoľko storočí prítomní františkáni.
Sme vďačné za to, že sme mohli navštíviť výstavu sr. Elfrídy Etll. Ešte stále v nás rezonuje stretnutie sa s tak jednodu-chou, hlbokou a priamou rehoľnou sestrou a zároveň tak hodnotnou maliarkou Burgenlandu. Nespomínam jej ocenenia, ktorých sa jej dostalo na pôde umeleckej tvorby, dôležité je, že svojou tvorbou a životom podľa vzoru matky Alfonzy Márie hovorila iným o Bohu.
FOTO
               Sr. M. Júlia
 

Do domu Otca...

nás 29. 1. 2014 predišla sestra Mária Britta, Mária Lizáková.

Narodila sa 5. 8. 1931 v Lendaku.
Do Kongregácie sestier Božského Vykupi-teľa vstúpila v roku 1947, po roku bola v Le-voči prijatá do noviciátu. Prvé sľuby zložila 24. 8. 1950 v Levoči a o desať rokov neskôr 17. 7. 1960 zložila v Hrani doživotné sľuby.
 Sr. M. Britta pracovala ako zdravotná sestra v nemocnici v Prešove.                  
V roku 1957 bola činnosť rehoľných sestier v prešovskej nemocnici zrušená, preto bola poslaná do liečebne v Hrani k postihnutým deťom a neskôr do Ústavu sociálnej starostlivosti pre ženy v Batizovciach, kde bola až do roku 1991.
Aj v dôchodkovom veku bola apoštolsky činná na farskom úrade v Banskej Bystrici a v Kňazskom seminári v Slovenskej Ľupči, ktorý bol v roku 1994 premiestnený do Badína.
V roku 1995 vypomáhala niekoľko mesiacov v generálnom dome v  Ríme, tri roky strávila v komunite sestier v Spišskej Novej Vsi. Od roku 1998 bola v Raslaviciach odkiaľ si ju Pán po ťažkej chorobe povolal do večnosti.
Poznali sme ju ako jednoduchú, otvorenú, pracovitú a modliacu sa sestru, ktorá bola príkladom nasledovania Krista nielen v časoch radosti a úspechov, ale aj v bolesti a utrpení.
Posledná rozlúčka so zosnulou sr. M. Brittou bola 1. 2. 2014 pri svätej omši o 11.00 hod. vo farskom kostole Narodenia Panny Márie v Raslaviciach, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Zostávame s ňou spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
FOTO
 

Do domu Otca...

nás 7. 11. 2013 predišla sestra Mária Rajmunda, Helena Hurajová.

Narodila sa 16. 7. 1925 v Bardejovskej Zábave.
Už ako 15-ročná prišla do kláštora v Spišskej Novej Vsi. Po skončení zdravotnej školy v Bratislave 20. 8. 1944 prijala v Raslaviciach rehoľné rúcho. Prvé sľuby zložila 18. 8. 1946 v Levoči a doživotné sľuby 21. 8. 1954 v Košiciach.
Vojnové roky prežila spolu so sr. M. Teklou v Belej pri Varíne, odkiaľ v roku 1945 prišla do Košíc, kde začala pracovať ako zdravotná sestra na očnom oddelení. V roku 1958 bola internovaná do Podolínca a neskôr do Slovenskej Ľupče. Miestami jej ďalšieho pôsobenia sa stali Velehrad, Straník a Uhrovec. Od roku 1969 učila náboženstvo v Spišskom Štvrtku a blízkom okolí a po šiestich rokoch sa opäť vrátila k práci zdravotnej sestry do Batizoviec.
Ako dôchodkyňa pomáhala od roku 1991 na fare v Spišských Vlachoch. Jeseň svojho života prežila v komunite sestier v Raslaviciach a od leta tohto roku v Nesvadoch, kde odovzdala svoju dušu Spasiteľovi.
Poznali sme ju ako pracovitú a modliacu sa sestru. Ďakujeme jej za príklad obetavého a trpezlivého života nasledovania Pána.
Naďalej s ňou zostávame spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
So zosnulou sestrou M. Rajmundou sa rozlúčime v sobotu 9. 11. 2013 svätou omšou o 11.00 hod. v dome smútku v Nesvadoch, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu   našej   zosnulej   spolusestry  odporúčame  do  modlitieb  sestier a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
 

Do domu Otca... 

nás 23. 8. 2013 predišla sestra Mária Reinfrída, Irena Gombošová.

Narodila sa 14. 10. 1919 v Trsticiach ako najmladšia dcéra mnohopočetnej rodiny.
Už ako 14-ročná zatúžila po rehoľnom živote. Táto jej túžba sa naplnila v roku 1939, kedy bola prijatá do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa v Nových Zámkoch. Obdobie rehoľnej formácie prežila v Šoproni (v Maďarsku), kde v roku 1946 zložila doživotné sľuby.
Ako zdravotná sestra dala celý svoj život do služby chorým, trpiacim a biednym. Táto jej služba bola v roku 1960 násilne prerušená a spolu s inými sestrami bola sústredená do Kláštora pod Znievom, kde bola až do roku 1963.
Posledné roky svojej aktívnej činnosti venovala starostlivosti o kostol a faru v Tvrdošovciach.
Jeseň svojho života prežila v komunite sestier v Nesvadoch.
Poznali sme ju ako pracovitú, tichú a modliacu sa sestru. Ďakujeme našej spolusestre za príklad obetavého a trpezlivého života nasledovania Pána.
Naďalej s ňou zostávame spojené v modlitbe a v nádeji na spásu jej duše, ktorá ako dúfame, už teraz hľadí na Božiu tvár.
So zosnulou sestrou M. Reinfrídou sa rozlúčime v utorok 27. 8. 2013 svätou omšou o 11.00 hod. v dome smútku v Nesvadoch, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.

Dušu   našej   zosnulej   spolusestry  odporúčame  do  modlitieb  sestier a veriaceho Božieho ľudu.

FOTO

 

Doživotné sľuby 

Po duchovných cvičeniach na Sampore pod vedením vdp. Vladimíra Kasana zložili v sobotu 27. 7. 2013 v Spišskej Novej Vsi sr. M. Alžbetína Langová a sr.M. Faustína Gánovská doživotné sľuby do rúk generálnej predstavenej sr. M. Kataríny Krištofovej. Slávnostnú sv. omšu celebroval o. biskup Mons. Štefan Sečka spolu s ďalšími kňazmi, za účasti provinciálnej predstavenej sr. M. Dárie, generálnych a provinciálnych asistentiek, sestier z rôznych komunít, príbuzných a ďalších veriacich.
O. biskup v homílii povzbudil sestry k radostnému prežívaniu svojho zasvätenia.

 

Našim spolusestrám srdečne blahoželáme a vyprosujeme vernosť a vyrtvalosť v nasledovaní toho, ktorý si ich povolal a ktorému s ochotou povedali svoje „áno“.
FOTO
 

Jubileá vo Vrícku

Dňa 20. júla 2013 sa vo Vrícku konala slávnosť rehoľných jubileí. Sr. M. Hilda slávila 75. výročie svojho zasvätenia sa Bohu, sr. M. Emília 70. výročie, sr. M. Václava, sr. M. Valdemara a sr. M. Vilibalda 60. výročie a štyri sestry 25. výročie – sr. M. Cyrila, sr. M. Jana Pavla, sr. M. Mechtilda a sr. M. Pavla. Hlavným celebrantom slávnostnej sv. omše bol otec biskup Mons. Štefan Sečka, spišský diecézny biskup. Slávnosti sa zúčastnilo generálne aj provinciálne vedenie, viacerí kňazi a sestry z rôznych komunít. Vďačné za dar povolania a svedectvo zasväteného života prajeme a vyprosujeme všetkým jubilantkám Božie požehnanie a ochranu našej nebeskej matky Panny Márie.
FOTO
 

Do domu Otca... 

nás 23. 6. 2013 predišla sestra Mária Augusta, Etela Chorvátová. 

Narodila sa 5. 8. 1921 v Tvrdošíne - Krásnej Hôrke ako najstaršia zo štyroch detí.

Do noviciátu vstúpila 19. 7. 1947 a o rok neskôr 11. 8. 1948 mala v Levoči obliečku. Prvé sľuby zložila 24. 8. 1950 v Levoči a doživotné sľuby 4. 4. 1961 v Spišskom Štvrtku. 

Jej prvým pôsobiskom sa stala nemocnica v Košiciach. V roku 1950 bola spolu s ostatnými sestrami sústredená v kláštore v Spišskej Novej Vsi. V roku 1951 bola prevezená do Čiech, kde pracovala v textilnej továrni vo Františkove nad Ploučnici. Na Slovensko sa vrátila v roku 1954. V Levoči absolvovala strednú zdravotnícku školu a až do roku 1986 pôsobila v Ústave sociálnej starostlivosti v Spišskom Štvrtku. Posledné roky svojho zasväteného života prežila v Charitnom domove vo Vrícku.

Sestra M. Augusta bola veľmi svedomitá v každej práci a rada pomáhala iným, zvlášť chorým spolusestrám. Bola ženou modlitby a obety. Ťažkosti staroby a choroby prijímala s vierou a z lásky k Ukrižovanému Spasiteľovi.

So zosnulou sestrou Máriou Augustou sa rozlúčime v utorok 25. 6. 2013 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.

Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.

 

 Jubileá v Raslaviciach

"Pane, zostaň s nami, lebo sa zvečerieva
a deň sa už schýlil!"  
(Lk 24, 29)

Za dar povolania a všetky milosti počas uplynulých 60 rokov rehoľného života sa Božskému Vykupiteľovi pri slávnostnej svätej omši, ktorú s vdp. arcibiskupom Bernardom Boberom koncelebrovali dekan z Bardejova, vdp. Pavol Marton, miestny farár vdp. Albín Senaj, a duchovný otec komunity vdp. Ján Macko, poďakovali naše sestričky – jubilantky. Slávnosti sa zúčastnila provinciálna predstavená sr. M. Dária, vikárka sr. M. Júlia, spolusestry z viacerých komunít a samozrejme, aj z vlastnej komunity. Tiež boli zastúpené členky Duchovnej rodiny.
O. arcibiskup v homílii poďakoval sestričkám za ich zasvätený život, za odvahu svedčiť aj v ťažkých časoch a za vernosť, ktorá nebola vždy ľahká.
V srdečnej atmosfére si sestričky zaspomínali na spolusestry, spolupracovníkov i ľudí, ktorí ich na tejto ceste sprevádzali, na radosti i utrpenia minulé či aj tie súčasné. Z ich slov však vyviera radosť a nádej vo vzkrieseného Krista.
 
Milé sestričky jubilantky
sr. M. Benedikta, sr. M. Emeráma, sr. M. Eustela,
sr. M. Jolanta, sr. M. Praxedis,
prajeme a vyprosujeme Vám, aby ste svoje dni aj naďalej prežívali v tieni kríža Božského Vykupiteľa a ďakujeme Vám, že do jeho lásky v modlitbe porúčate aj potreby nás všetkých a našu budúcnosť.
 
Vaše vďačné spolusestry
FOTO
 

Púť viery

Tento rok sme mohli zažiť netradičný deň spoločenstva spojený s púťou do Nitry – kolísky kresťanstva na Slovensku.
V dvoch skupinách sme 1. a 8. mája spoločne slávili sv. omšu v katedrále sv. Emeráma v Nitre spojenú s obnovou našich sľubov, po ktorej nasledovala prehliadka katedrály, hradu a múzea.
Ďalšou zastávkou bol Dražovský kostolík sv. Michala Archanjela, ktorý je vzácnou historickou pamiatkou s nádherným výhľadom na široké okolie. Tam sme sa pomodlili modlitbu za dar viery a zaspievali si  známu pieseň: „Ó, Bože, Darca darov, obdaruj nás...“ 
Potom, cestou k Svoradovej jaskyni, nasledovala pobožnosť krížovej cesty, pri ktorej sme si pripomenuli svedectvo života našich národných svätých.
Našu púť viery sme napokon ukončili modlitbou vešpier na nitrianskej kalvárii, kde sme si mohli pozrieť aj múzeum bratov verbistov.

 

Ďakujeme všetkým, ktorí túto púť zorganizovali, alebo sa na jej priebehu akýmkoľvek spôsobom pričinili.
FOTO
 

Stretnutie zasvätených v Spišskej diecéze

Na pozvanie spišského otca biskupa Mons. Štefana Sečku sa 2. februára 2013 stretli všetky zasvätené osoby, ktoré pôsobia v Spišskej diecéze v rámci Svetového dňa zasväteného života v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule – Spišskom Podhradí. Slávnosť sa začala svätou omšou v kaplnke kňazského seminára, kde otec biskup povzbudil všetkých zasvätených k pravému svedectvu viery prostredníctvom modlitby a obety.
Pri spoločnom obede v jedálni seminára sme cítili blízkosť otca biskupa, ktorý jednotlivo pozdravoval rehoľníkov a rehoľnice, zaujímal sa o ich život a pôsobenie a dával príležitosť k neformálnemu dialógu. Po obede sme si so záujmom vypočuli prednášku ThDr. Martina Kolejáka na tému „Primát pápeža“ a na záver stretnutia nám o. biskup udelil svoje požehnanie.

FOTO
sr. M. Paulína, Spišské Vlachy

  

Do domu Otca... 

nás 1. 2. 2013 predišla sestra Mária Eugénia, Mária Jasečková.

Narodila sa 28. 10. 1926 v Tepličke nad Hornádom, okres Spišská Nová Ves, ako najstaršia z jedenástich detí, kde získala aj základné vzdelanie.

Ako 15-ročná začala pracovať v Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule, kde spoznala sestry Božského Vykupiteľa. Ich príkladný, horlivý a zbožný život v nej vzbudil túžbu po zasvätenom živote.
Do noviciátu vstúpila 18. 8. 1946 v Levoči. Prvé sľuby zložila 8. 9. 1950 v Spišskej Novej Vsi a večné sľuby 19. 8. 1956 vo Františkove nad Ploučnici.
Jej prvým pôsobiskom sa stala nemocnica v Košiciach, kde slúžila chorým a kde absolvovala aj ošetrovateľskú školu. V roku 1950 bola spolu s ostatnými sestrami sústredená do Spišskej Novej Vsi. Od roku 1951 bola prevezená do Čiech, kde pracovala v textilnej továrni vo Františkove nad Ploučnici do roku 1958. Jej ďalším pôsobiskom do roku 1971 bol Ústav sociální péče na Velehrade, kde sa starala o chorých. Nasledujúcich 17 rokov pracovala v Tovačove v domove dôchodcov ako ošetrovateľka, kde bola aj predstavenou. Jeseň života prežila v Hronskom Beňadiku, Rúbani, Raslaviciach a od roku 1994 vypomáhala v Kňazskom seminári v Badíne.
Do Nesvad prišla v roku 1997, kde strávila posledné roky svojho zasväteného života.
Sestra M. Eugénia bola horlivá v práci aj v modlitbe, mala rada sestry aj našu Kongregáciu a bola vždy láskavá a úslužná k ľuďom. Všetko vedela prijímať s milým úsmevom a ochotným výrazom tváre.
So zosnulou sestrou Máriou Eugéniou sa rozlúčime v nedeľu 3. 2. 2013 svätou omšou o 13.30 hod. v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu   našej   zosnulej   spolusestry  odporúčame  do  modlitieb  sestier a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
  

Do domu Otca... 

 nás 24. 1. 2013 predišla sestra Mária Tiburcia, Anna Halčinová.

Narodila sa 9. 7. 1931 v Lendaku,

ako najstaršia z trinástich deti, kde získala

aj základné vzdelanie.

Do noviciátu vstúpila 28. 8. 1949 v Levoči. Po znovuprijatí do kongregácie prvé sľuby zložila 30. 7. 1970 na Velehrade, večné sľuby 15. 10. 1972 v Spišskom Štvrtku.

Kvôli zhoršenému zdravotnému stavu a pohnutej politickej situácii bola v roku 1950 poslaná domov. Do roku 1953 sa liečila doma pri rodičoch. Po zlepšení zdravotného stavu pracovala ako výpomocná upratovačka v nemocnici v Kežmarku. V období 30. 4. – 30. 11. 1953 absolvovala zdravotnícky kurz detských sestier na Detskej klinike v Bratislave. Pracovala ako zdravotná sestra v Ústave TBC, Kalmatizačnom stredisku v Novej Lipnici, dnes Dunajská Lužná. Doplnila si kvalifikáciu detskej sestry a od roku 1958 pracovala na detskom infekčnom oddelení Nemocnice v Trenčíne. Od 1. 7. 1956 pracovala pre  OÚNZ Poprad ako detská terénna sestra pre obvod Slovenská Ves, neskôr ako zdravotná sestra na lôžkovej časti nemocnice v Kežmarku.

Po devätnástich rokoch v roku 1969 mala možnosť vrátiť sa do rehoľného spoločenstva v Spišskom Štvrtku, kde od 1. septembra pracovala ako zdravotná sestra v Ústave sociálnej starostlivosti až do dôchodkového veku.

V roku 1991 bola preložená do Levoče. Od roku 1999 strávila roky svojho zasväteného života v Charitnom dome vo Vrícku.

Sestra M. Tiburcia bola ženou modlitby a služby. Obetavo sa zapájala do prác spoločenstva a usilovala sa plniť svoje rehoľné povinnosti.

So zosnulou sestrou Máriou Tiburciou sa rozlúčime v sobotu 26. 1. 2013 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.

 

Dušu   našej   zosnulej   spolusestry  odporúčame  do  modlitieb  sestier a veriaceho Božieho ľudu.

FOTO 

 

 

Do domu Otca...

nás 6. 11. 2012 predišla sestra Mária Castitas, Margita Blašková.

Narodila sa 9. 10. 1927 v Spišskom Podhradí, ako posledná zo siedmich detí, kde získala aj základné vzdelanie.
V roku 1947 ukončila maturitou štúdium v Učiteľskom ústave pre domáce náuky v Levoči.
Do noviciátu vstúpila 17. 8. 1947 v Levoči, kde 28. 8. 1949 zložila aj prvé sľuby. Doživotné sľuby zložila vo Františkove nad Ploučnicou 15. 8. 1956.
V rokoch 1948-50 pôsobila ako učiteľka v Spišskej Novej Vsi. Kláštor v Spišskej Novej Vsi sa v roku 1950 stal miestom internácie rehoľných sestier, v ktorom sr. M. Castitas pracovala ako robotníčka pre viaceré podniky. V rokoch 1951-1958 pôsobila v textilnej fabrike vo Františkove nad Ploučnici. Ďalších 26 rokov pôsobila v ÚSP Vincentinum na Velehrade. V roku 1986 sa vrátila na Slovensko, kde bola najprv 4 roky v Hronskom Beňadiku, do roku 2006 v Spišskej Novej Vsi a posledné roky svojho zasväteného života strávila v Charitnom dome vo Vrícku.
Sestra M. Castitas bola ženou modlitby a služby. Aj v dôchodkovom veku, keď už sama znášala ťažkosti choroby a staroby, slúžila v Spišskej Novej Vsi tým, ktorí to viac potrebovali.
Okrem činností v apoštoláte dlhé roky pôsobila ako provinciálna radkyňa a miestna predstavená.
Ďakujeme sr. M. Castitas za svedectvo jej života a oddanosti Kristovi, nášmu Vykupiteľovi.
So zosnulou sestrou Máriou Castitas sa rozlúčime vo štvrtok 8. 11. 2012 svätou omšou o 11.00 hodv kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej budú jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu   našej   zosnulej   spolusestry  odporúčame  do  modlitieb  sestier a veriaceho Božieho ľudu.

 

  

Krížová cesta vo Vrícku

 V deň 145. výročia úmrtia Matky Alfonzy Márie, zakladateľky Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, v kruhu rehoľnej rodiny vo Vrícku mali viacerí možnosť zahĺbiť sa do tajomstva utrpenia a smrti nášho Pána. Samotná zakladateľka z neho neustále čerpala silu k realizácii Božích plánov v danom čase v prospech blížnych a na oslavu Boha. V tento deň, 31. júla 2012, práve o 15.00 hod., duchovní otcovia Ľudovít Sobôtka, Vladimír Maslák a Jozef Čeman, slávnostne posvätili novo inštalovanú krížovú cestu  v areáli kláštora sestier. Slávnosti sa okrem domácich sestier zúčastnila aj sr. Dária Motyková, provinciálna predstavená, klienti Útulku sv. Alžbety, neziskovej organizácie Dobrý Pastier a ďalší hostia. V úvode sr. M. Júlia, provinciálna asistentka, pozdravila prítomných, predstavila autorku obrazov krížovej cesty, ktorou je sestra Elfrída Ettl, SDR z Rakúskej provincie a povzbudila všetkých k čerpaniu duchovného bohatstva Zakladateľky. Po samotnej posviacke sa sestry prvýkrát zahĺbili do XII. zastavení utrpenia Pána Ježiša vnímajúc stvárnené obrazy utrpenia a prostredníctvom textov kňaza Severina V. Dornera, OCD, ktoré boli vydané aj tlačou.

Myšlienka realizácie krížovej cesty vznikala postupne. Po nájdení korpusu kríža, fotografií jednotlivých zastavení krížovej cesty v materiáloch už nebohej sr. Claudie a vďaka nápaditosti a inšpirácii viacerých. O konkrétne rozmiestnenie a osadenie sa postarali dvaja klienti n. o. Dobrý Pastier, Ján a Juraj. Pričinením ďalších ochotných a šikovných rúk sestier i klientiek Útulku sv. Alžbety máme možnosť „kráčať po stopách Ježiša“ a viac a viac sa ponárať i čerpať z tohto prejavu lásky Boha k nám....
Z príhovoru sr. Júlie Zarembovej:
„Iste všetci prežívame veľkú radosť z toho, že práve dnes, na 145. výročie odchodu do večnosti našej zakladateľky Ct. Božej služobnice Matky Alfonzy Márie, bude nám požehnaná krížová cesta tu v areáli Vrícka, Domu Matky Afonzy Márie. Rovnako sa nám ozýva v našich srdciach vďačnosť voči všetkým zainteresovaným, ktorí sa zaslúžili o zrealizovanie tohto diela.
Držíme v rukách brožúru krížovej cesty „Po stopách Ježiša“, v ktorej sa nachádzajú obrazy utrpenia nášho Pána Ježiša Krista od autorky sr. Márie Elfrídy Etll, sestry Rakúskej provincie. Rovnako tieto obrazy sú pri jednotlivých zastaveniach krížovej cesty. Nie sú to originálne obrazy, avšak aj v týchto kópiách obrazov utrpenia nášho Pána môžeme vnímať jemnocit ruky a hĺbku duše sr. Elfrídy.
Bola učiteľkou, vychovávateľkou a maliarkou. Viaceré sestry Rakúskej provincie tvrdia, že vstúpili do našej kongregácie vďaka sr. Elfríde. Ako maliarka svoje umenie priviedla až do uznania za národnú umelkyňu. Poznám mnohé jej obrazy, sú skutočným skvostom a vďaka ním sr. Elfrída aj naďalej je evanjelizátorkou a preniká do mnohých kruhov ľudí či už v Rakúsku, alebo v zahraničí.
V roku 1983 napísal známy poeta z Rakúska, karmelitán Severín Dorner ako dar sr. Elfríde text k jej obrazom krížovej cesty. Práve tento text, ktorý je hlboký a pomáha mnohým pri rozjímaní nad utrpením Pána sa budeme dnes modliť.

Sestry z Rakúskej provincie sa tešia tomu, že sa môžu s nami podeliť o duchovnú skúsenosť a duchovné bohatstvo svojej sestry. Iste aj naša zakladateľka má z toho radosť, že je tu nová príležitosť pre nás, aby sme ako jej dcéry viac rozjímalio živote a utrpení Ježiša Krista a sa mu pripodobňovali, ako nám to sama hovorí: „Prišli ste sem, aby ste žili život Ježiša Krista... Skúmajte ho neprestajne, rozjímajte o ňom dňom i nocou, aby ste stvárňovali svoj život podľa jeho života“ MAM.“

FOTO

  

Púť do Svätej Zeme

Spomienky na Sv. zem neprestávajú a preto si to nechceme nechať pre seba. Chceme sa podeliť s tým, čo naše oči videli a naše uši počuli.

Prv, než sme sa v lietadle vzniesli nad oblaky, po oslovení provinciálnou predstavenou sr. Školastikou a jej radou, zvažovali sme , či sa máme dať na takú namáhavú púť, alebo nie. Premodlili, pouvažovali, dali sme si poradiť a skúsili sme túto púť absolvovať.
Začali prípravy, až prišiel deň, keď s požehnaním duch. otcov, našich predstavených a srdečným prianím spolusestier, blízkych a dobrodincov, sústredili sme sa 01.05.2012 o 22.00 hod. na letisku   v Košiciach.
Po zaregistrovaní a bezpečnostnej kontrole, čakali sme na odvoz autobusom ku lietadlu.
Naše lietadlo bolo vypravené o 1,20 hod. a do Tel Avivu sme prileteli o 5,30 hod. Prevzali sme svoju batožinu a znova sme prešli rôznymi kontrolami a nastúpili do autobusov, ktoré boli pre nás pripravené a boli nám po celý čas k dispozícii.
Na letisku nás čakal Mons. Majerník Ján, ktorý nás sprevádzal aj so svojimi pomocníkmi, P. Piom, a o. Milanom.
Začali sme hneď putovať cez Cézareu Prímorskú a Haifu, kde sme mali sv. omšu v marianskej svätyni Stella Maris. V ten deň sme ostali ešte v Nazarete a navštívili sme baziliku Navštívenia, kostol sv. Jozefa.
Čo sa týka nášho ubytovania, prvá noc bola v Nazarete, 2 noci boli v Betleheme, 3 noci v Egypte na pobreží v Nuweiby, pri Červenom mori, predposledná noc bola znova v Betleheme, a posledná noc bola už odchodová, na letisko do Tel Avivu o 0,30hod. 10.05.2012. Toľko asi k ubytovaniu.
Navštívili sme vzácne miesta zrodenia Lásky pri Máriinom fiat v Nazarete,       narodenia Božej Lásky v Betleheme, ukrižovanie, pochovanie a zmŕtvychvstanie našej Vykupiteľskej Lásky v Jeruzaleme.
     Nevynechali sme ani miesto primátu sv. Petra. Neobišli sme ani Horu Sinai, Horu Sion, Horu Tábor, Horu Blahoslavenstiev.                                                                  
     Boli sme na návšteve v Betánii u Marty, Márie a Lazara a neodolali sme ísť na svadbu do Kány Galilejskej, tu si manželia obnovili manželský sľub.
Zašli sme aj k Jordánu, kde sme si všetci pokrstení obnovili krstné sľuby.      
 
Boli to naozaj bohaté pramene, z ktorých sme vrchovato čerpali.                     
 
 Na svätých miestach pre každú spolusestru osobne a za tých, čo nás o spomienku prosili, sme vyprosovali potrebné milosti.
Nie sú vymenované všetky miesta kde sme putovali, ale isto vieme, že pre nás všetkých je Svätá zem tam, kde plníme Božiu vôľu.

Vďaku vyslovujeme provinciálnej predstavenej, sr. Školastike a jej rade, a všetkým, ktorí nám zo srdca priali túto púť do Sv. zeme.

 

Vďačné sestričky pútničky SDR - sr. Margita, sr. Katarína, sr. Martina, sr. Terezka, sr. Elena, sr. Dagmar, sr. Božena, sr. Tichomíra, sr. Augustína

 

 

Menovanie novej
provinciálnej predstavenej

 Sr. M. Katarína Krištofová, generálna predstavená so súhlasom svojej rady, podľa Konštitúcií Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, k 1. 6. 2012 menovala
sr. M. Dáriu – Mgr. Máriu Motykovú
do úradu provinciálnej predstavenej na obdobie 6 rokov.

Vyprosujme jej v tejto zodpovednej úlohe dary Ducha Svätého a mocný príhovor ctihodnej Božej služobnice matky Alfonzy Márie, Zakladateľky Kongregácie.
  

Konštitúcie

 S radosťou sme prijali nový text Konštitúcií a direktória našej Kongregácie, ktorý bol počas troch rokov prepracovaný medzinárodnou komisiou, odsúhlasený generálnou kapitulou 2011 a 8. decembra schválený Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Vytlačenie nových Konštitúcii zabezpečilo Provinciálne vedenie Slovenskej provincie SDR a odovzdalo každej sestre. Veríme, že zachovávaním predložených stanov lepšie spoznáme svoju úlohu na diele vykúpenia i vlastnú cestu posvätenia...

FOTO
 

Plenárne zasadnutie KVPŽR

V dňoch 26. a 27. apríla 2012 sa v Poľnom Kesove uskutočnilo plenárne zasadnutie KVPŽR. Za našu Kongregáciu sa zúčastnila sr. M. Školastika Štutiková, provinciálna predstavená, a sr. M. Agneška. Prvý deň stretnutia viedla sr. M. Viviana Ballarin, OP, z Talianska, viceprezidentka UESGM a predsedníčka Konferencie ženských rehoľných predstavených v Taliansku. Sestrám sa prihovorila na tému: Rehoľný život ako proroctvo dnes a zajtra... Druhý deň pokračovalo plenárne zasadnutie pracovným blokom. Povzbudzujúce bolo, že tejto časti stretnutia sa zúčastnil aj Mons. Milan Chautur, zodpovedný za rehoľníkov pri KBS. Viac...

FOTO

 

Hronský Beňadik

 

V Deň nespravodlivo stíhaných 14. apríla 2012 sa v Hronskom Beňadiku uskutočnilo spomienkové stretnutie pri príležitosti 62. výročia akcie K, ktoré pripravila Konfederácia politických väzňov Slovenska. O tejto akcii informovala TK KBS tu.
 
O 10.00 hod. slávil v kostole svätú omšu otec 
biskup Mons. Marián Chovanec spolu s viacerými kňazmi – zástupcami rehoľných spoločenstiev, ktorých sa akcia K hlboko dotýkala. 
Zo ženských reholí sa zúčastnili sestry uršulínky, saleziánky a vykupiteľlky. Otec biskup v homílii poukázal na spravodlivé utrpenie znášané s Pánom. Pred ukončením svätej omše požehnal pamätnú tabuľu na pobyt našich sestier Hronskom Beňadiku, najskôr ako v centralizačnom tábore a potom v charitnom domove, ktorú sme vyhotovili už pred niekoľkými rokmi. Na tabuli je zachytený tento text: „Hronský Beňadik. V rokoch 1951 - 1989 tu boli internované sestry Božského Vykupiteľa. Bez utrpenia na zemi chceli by sme mať účasť na sláve a šťastí Ježišovom? M. M. Alfonza.“
Po slávnostnej svätej omši nasledovala prednáška historika prof. Róberta Letza k danej problematike. Následne niekoľkí svedkovia „barbarskej noci“ podali svoje svedectvo.  Veľavravné bolo, že sa spomienkovej slávnosti v týchto priestoroch zúčasnili tí, ktorých sa akcia K priamo dotýkala pred 62 rokmi. Mnohí z nich až po toľkých rokoch Beňadik opäť navštívili. Obdivovali sme týchto účastníkov, nakoľko všetci vyjadrovali Bohu vďaku za ochranu v ťažkom období a oslavovali ho. Nakoľko účastníkov bolo veľa, časť z nich pokračovala prednáškou o histórii kostola a kláštora a druhá časť sa posilnila pri spoločnom stole. Potom sa skupiny vymenili. Za našu Kongregácu sa spomiekovej slávosti zúčastnila sr. Bonavíta Brajerová, ktorá v Hronskom Beňadiku pôsobila 19 rokov a za provinciálne vedenie sr. Agneška Peterová a sr. Pia Vrabčeková. 
Zaujímavé bolo, že sr. Bonavíte po príchode do Hronského Beňadiku, t. č. do kláštora palotínov ponúkli k oddychu izbu, ktorá v čase pobytu sestier slúžila ako kancelária a práve ona v nej 19 rokov pracovala. 
Mali sme možnosť prejsť chodbami kláštora, pokloniť sa nášmu Pánovi v kláštornej kaplnke a zaspomínať na to, ako to bolo v čase, keď tu pôsobili naše sestry. Modlili sme sa spoločne za všetky sestry – živé i zomrelé, ktoré boli internované v Hronskom Beňadiku. Ďakujme Pánovi lebo je dobrý! Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
V závere programu sme zapísali niekoľko slov vďaky i do pamätnej knihy.

FOTO

  

Svedectvo sr. Bonavíty

"Nemala som veľký záujem zúčastniť sa spomienkovej slávnosti likvidácie kláštorov v Hronskom Beňadiku, Prozreteľnosť Božia to zariadila inak, že som sa tam dostala a vôbec to neľutujem. Preto sa chcem v prvom rade poďakovať Pánu Bohu a tiež naším predstaveným a podeliť sa so sestričkami, ktorým by dobre padlo počuť niečo o Hronskom Beňadiku, alebo im je aj inak blízky.
Spomienková slávnosť začala slávnostnou sv. omšou o 10-tej hodine v kostole, ktorú celebroval otec biskup Chovanec s viacerými kňazmi za asistencie diakonov a bohoslovcov nitrianského seminára.
V úvode prejavil radosť zo stretnutia, počas ktorého môže predsedať pri sv. omši. Hlavnou myšlienkou jeho homílie bolo: trpieť za Pravdu, trpieť za Krista. Už v SZ trpel prorok Jeremiáš, keď jeho súkmeňovci ho nechceli počúvať ako proroka za to, čo mu hovoril Boh, ale ho prenasledovali. V NZ zase Krista nepočúvali, pretože si nechceli pripustiť pravdu o ňom, až ho ukrižovali.
V každom prípade keď ide o prenasledovanie, prenasledovatelia sa chcú zbaviť tých, ktorí sú im nepohodlní, pripomínajúc im výčitky svedomia. Len to je záslužné a má cenu pre večnosť, keď trpíme s Pánom. Len v kríži je spása.
Po sv. omši bolo požehnanie pamätnej tabule, ktorú sme dali vyhotoviť na poďakovanie, že s pomocou Božou naše sestry tu v Hronskom Beňadiku vytrvali od roku 1950 do roku 1989.
Otec biskup tiež poďakoval, že sa mohol zúčastniť slávnosti na ktorú veľmi rád prišiel. Potom boli veľmi pekné svedectvá niekoľkých svedkov. Povzbudzujúce bolo, že takí starčekovia – rehoľníci sa zúčastnili tejto akcie z celého Slovenska. Aj rady priamych účastníkov akcie K už rednú. Pán si mnohých povolal do večnosti.
V krátkosti nám bola predstavená aj história kostola a kláštora. Organizátori sa potom poďakovali za účasť. Nasledoval obed, tiež prehliadka kostola. Otec Adam – predstavený domu, nás – sestričky previedol po celom dome. Sme mu za to nesmierne vďačné. Obnovila som si spomienky na to, čo som tam za 19 rokov prežila. Boli to pekné, ale aj ťažké chvíle.
Za všetko nech je meno Pánovo pochválené! 
Do ďalších rokov všetkým zasväteným prajem, aby vždy na každom mieste konali všetko na väčšiu česť a slávu Božiu."

   

Stretnutia

 Dňa 31. marca 2012 sa stretli sestry v Badíne na tzv. Dni spoločenstva. Sestra Školastika, provinciálna predstavená, predložila prítomným sestrám úvahu nad poslaním rehoľného života v dnešných časoch a niektoré štatistické údaje zo života Slovenskej provincie SDR za rok 2011. Jednotlivé udalosti uplynulého roku si pripomenuli prehliadkou fotografií. Všetko nemohol zachytiť objektív, ale sestry veria, že všetko je dobre uložené u samého Pána. Mohli prežiť skutočnosť, ...aké je dobré a milé, keď sestry žijú spolu...

Popoludní sa konalo stretnutie provinciálneho vedenia so sestrami, ktoré sprevádzajú laické členky Duchovnej rodiny SDR pri jednotlivých komunitách.
 FOTO
  

Do domu Otca...

nás 6.4. predišla sestra Mária Rinelda,
Alžbeta Dziaková.

Narodila sa 3. 9. 1922 v Barci ako druhá
zo šiestich detí.

Po skončení rodinnej školy v roku 1939 naplnila svoju túžbu slúžiť Bohu a hlásila sa o vstup k sestrám Božského Vykupiteľa Maďarskej provincie v Košiciach, ktoré pracovali v nemocnici. Do noviciátu bola prijatá 29. 7. 1940 v Šoproni, kde zložila aj prvé sľuby 17. 8. 1942
a večné sľuby 17. 8. 1947.
Po skončení noviciátu pracovala v štátnej nemocnici v Baji v Maďarskuako pomocná ošetrovateľka a po skončení ošetrovateľskej školy ako operačná sestra. Po zrušení reholí v Maďarsku istý čas pracovala v Budapešti ako pomocníčka v domácnosti v bez rehoľného rúcha a v roku 1951 sa tajne vrátila na Slovensko. Bola prijatá do Slovenskej provincie Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. Začala pracovať ako inštrumentárka na ortopedickej klinike v košickej nemocnici. Dňa 18. 7. 1959 bola internovaná s ďalšími sestrami na hrad v Slovenskej Ľupči a podieľala sa na prácach jednotného roľníckeho družstva. Od 1. 8. 1962 pracovala 26 rokov ako zdravotná sestra v Ústave sociálnej starostlivosti v Jasove.  Dňa  12. 5. 1988 bola preložená do Levoče, kde pôsobila ako kostolníčka v chráme sv. Jakuba do roku 1993. Jeseň svojho života prežívala vo Vrícku a v Raslaviciach. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Rinelda bola obetavá, zbožná, pracovitá a rada pomáhala. Celou dušou sa snažila o dôstojnú výzdobu zverených Božích chrámov. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou  sestrou  Máriou  Rineldou sme sa rozlúčili v stredu 11. 4. 2012 svätou omšou o 11.00 hod.  vo farskom kostole v Raslaviciach, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
             Dušu   našej   zosnulej   spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO

 

Do domu Otca...

nás 5.4.2012 predišla sestra Mária Líma, Katarína Horvátová.

 

Narodila sa 26. 11. 1929 v Prílepoch, ako najstaršia z piatich detí.   
Po skončení meštianskej školy prišla do kláštora v Spišskej Novej Vsi.  Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá  28. 8. 1949 v Levoči. Prvé sľuby zložila 24. 8. 1950 v Spišskej Novej Vsi a večné  sľuby 28. 9. 1964 na Velehrade.
Po prijatí rehoľného rúcha pracovala na chirurgii v nemocnici v Košiciach, kde absolvovala zdravotnícky kurz. Následne mala absolvovať vnútorný noviciát v Levoči, prišlo však obdobie internácie sestier a ocitla sa v sústreďovacom kláštore v Spišskej Novej Vsi. Dňa 27. 11. 1951 bola poslaná so skupinou ďalších sestier do Čiech do Upíc (okr. Trutnov), kde pracovala ako pradiarka v závode „Velveta“ vo Vansdorfe. V roku 1954 bola preložená na česko-nemecké pohraničie do Šluknova, kde znova pracovala ako pradiarka v závode „Benár 13“ v Benešove nad Ploučnici. V období od 1967 do roku 1990 slúžila telesne a duševne chorým na Velehrade. Ako dôchodkyňa pôsobila v komunitách v Košiciach na geriatrii (1990) a v kňazskom seminári (2002). Do Nesvád prišla v roku 2003 a z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Líma bola ochotná, obetavá, zbožná, pracovitá a rada pomáhala. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So  zosnulou  sestrou  Máriou  Límou sme sa rozlúčili v pondelok 9. 4. 2012 svätou omšou o 11.00 hod.  v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
 
            Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
 

 

Do domu Otca...

 nás 29.3.2012 predišla sestra  Mária Claudia, Petronela Brajerová.

Narodila sa 18. 4. 1921 v Letanovciach ako prvá z deviatich detí.   
V septembri 1932 začala navštevovať Rím.-kat. dievčenskú meštiansku školu v Spišskej Novej Vsi, ktorú viedli Dcéry Božského Vykupiteľa. Hneď prejavila záujem o zasvätený život a prihlásila za kandidátku. Prijala ju provinciálna predstavená sr. M. Oktávia Majzonová. Pokračovala v štúdiu na gymnáziu (1936-1940). Rehoľné rúcho prijala 25. 8. 1940 v Spišskej Novej Vsi a a noviciát absolvovala v Raslaviciach. Po ukončení noviciátu študovala na Filozofickej fakulte v Bratislave (1941-1945). Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach. Po prechode frontu v januári 1945 začala vyučovať na Obchodnej škole v Spišskej Novej Vsi. V roku 1947 istý čas študovala v Londýne. Dňa 17. 8. 1947 zložila večné sľuby v Levoči. Popri službe prefektky kandidátok vyučovala náboženstvo na miestnych meštianskych školách (dievčenskej i chlapčenskej) do roku 1950.
Dňa 29. 8. 1950 bola medzi sestrami, ktoré boli sústredené v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi. Dňa 27. 11. 1951 bola prevezená do koncentračného kláštora v Modre a 18. 1. 1952 v Číži. Od 30. 4. 1962  pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých na Straníku, odkiaľ bola 3. 11. 1969 preložená do Ústavu sociálnej starostlivosti pre mládež v Rohove, kde pôsobila do 31. 12. 1976.
 V máji 1975 bola menovaná za miestnu predstavenú komunite sestier v Rohove a hneď v auguste 1975 za provinciálnu predstavenú Slovenskej provincie Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. V tejto službe bola do februára 1991.
Počas úradného obdobia rozbehla činnosť sestier v Charitnom domove I. vo Vrícku. Spolu so sr. M. Ernelou odišla 2. 1. 1977 do Vrícka pripravovať výstavbu a chod celého zariadenia, v ktorom malo byť postarané o staršie a choré sestry.
Po ukončení služby provinciálnej predstavenej naďalej pôsobila vo Vrícku a svoje sily venovala aj mladým sestrám v úlohe magistry junioriek. Vo februári 1993 prišla do Spišskej Novej Vsi, kde sa podieľala na rekonštrukcii vráteného provinciálneho domu. V roku 1995 bola poslaná do Spišských Vlách. V roku 1998 prijala službu pastorálnej asistentky pre chorých na geriatrii v Košiciach a od roku 2002 pomáhala pri prácach v Liturgickom inštitúte Jána Jaloveckého v seminári v Košiciach. Od 1. 11. 2006 pôsobila vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sr. M. Claudia bola skúsená a všestranne vzdelaná. Boh ju obdaroval organizačnými schopnosťami, ktoré veľmi dobre uplatnila pri vedení provincie i v službe konferencie vyšších rehoľných predstavených (1984-1991) v neľahkom období totalitného režimu. Dokázala odolávať náporu zo strany štátu a medzi sestrami provincie formovať jednotu mysle, sŕdc, ducha diela v šľapajach ctihodnej Božej služobnice matky Alfonzy Márie. Napriek zákazu zo strany štátu, v spolupráci s ochotnými, skúsenými a odvážnymi kňazmi sa s láskou venovala tajnej formácii mladých sestier. Bola ženou modlitby i činu. Rada pomohla, poradila.
Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou  sestrou Máriou Claudiou sme sa rozlúčili v pondelok 2. 4. 2012 svätou omšou o 10.30 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej  zosnulej  spolusestry   odporúčame   do   modlitieb   sestier

a veriaceho Božieho ľudu.

FOTO

 

Nové menovania

Sr. M. Školastika Štutiková, provinciálna predstavená, opätovne menovala k 1. aprílu 2012 do úradu miestnej predstavenej sr. M. Ivettu Naščákovú pre komunitu sestier v Nesvadoch a sr. M. Bohdanu Mrázovú, pre komunitu sestier v Topoľčanoch. Toto menovanie potvrdila sr. M. Katarína Krištofová, generálna predstavená so súhlasom svojej rady dňa 23. februára v Ríme. Sestry si zvolili i nové domové vedenie takto:

za radkyne miestnej predstavenej v Nesvadoch – sr. M. Bernadettu Kovaľovú a sr. M. Mateju Debreczényiovú
za radkyňu miestnej predstavenej v Topoľčanoch – sr. M. Kristiánu Haburajovú

Menovaným sestrám vyprosujme hojnosť darov Ducha Svätého pre ich zodpovednú službu v miestnom spoločenstve podľa Konštitúcií SDR a vo vernosti duchu matky Alfonzy Márie. Ďakujeme Bohu za ich ochotu prijať zverené poslanie.

FOTO

 

Do domu Otca...

nás predišla sr. Mária Kristofóra,

Emília Demková.

Narodila sa 18. 5. 1913 v Horných Opatovciach. 

Do kláštora v Nových Zámkoch prišla po skončení 6 triedy ľudovej školy. Keďže bola veľmi mladá, do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá  až po šiestich rokoch 20. 7. 1933 v Nových Zámkoch, kde 29. 8. 1936 zložila aj prvé sľuby. Večné sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach.
Po prvých sľuboch bola preložená do Prešova, kde pracovala pri lôžku chorých v nemocnici. Aj ďalšími pôsobiskami boli nemocnice v Bardejove od roku 1947, v Spišskej Sobote od roku 1949. Zo Spišskej Soboty bola v roku 1957 internovaná v Podolinci a v Slovenskej Ľupči. Odtiaľ sa dostala do Jasova, kde opäť vykonávala svoju obľúbenú prácu – ošetrovanie chorých, zvlášť starých a nevládnych. Od roku 1982 ďalšie roky strávila v Hronskom Beňadiku, od roku 1990 v Rúbani a po dokončení nového kláštora v roku 1997 v Nesvadoch. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Kristofóra bola obetavá, radostná, pracovitá a rada pomáhala. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So  zosnulou  sestrou  Máriou  Kristofórou sme sa rozlúčili vo štvrtok 22. 3. 2012 svätou omšou o 10.30 hod.  v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
 

Slávnosť sv. Jozefa

V kláštore sv. Jozefa v Raslaviciach si sestry pripomenuli sv. Jozefa, patróna domu i celej Kongregácie. Celý deň 19. marec sa niesol v slávnostnej atmosfére. Už ráno sa duchovný otec miestnej komunity Ján Macko podelil so sestrami s myšlienkami meditácie Pravda o synovstve človeka, vychádzajúc z Evanjelia o márnotratnom synovi. O 11.00 hod. štyria kňazi a sestry s niekoľkými veriacimi slávili svätú omšu. Hlavným celebrantom bol Mons. Pavol Marton, dekan z Bardejova. V homílii poukázal na veľkosť sv. Jozefa, jeho vieru a dôveru voči Bohu. Vo Sv. Písme nemáme zmienku o jeho slovách, ale o správnych postojoch, v ktorých je nám príkladom. Svätej omše a spoločného agapé sa zúčastnila aj sr. Školastika, provinciálna predstavená, s ďalšími sestrami. Ďakujeme Bohu za život sv. Jozefa, utiekame sa k nemu o príhovor a sme vďačné za sesterské spoločenstvo, ktoré sme mohli v deň jeho spomienky vytvoriť!

Sv. Jozef, oroduj za nás!
 

Návšteva

V týchto dňoch je na návšteve Slovenskej provincie SDR jej generálna predstavená sr. M. Katarína Krištofová so sr. Mechtildou, členkou generálnej rady. Mnohé sestry, pôsobiace na Slovensku majú možnosť stretnúť sa s ňou a obohatiť sa skúsenosťami a zážitkami zo života celej Kongregácie. Pri návštevách jednotlivých komunít sr. Katarína usporadúva aj prezentáciu naposledy vydanej knihy Životné pramene Kongregácie (Niederbronnské sestry) od Marcela Nagela. Sestry v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi mali možnosť prežiť s nimi sesterské spoločenstvo od 7. do 11. marca. V sobotu 10. marca dopoludnia sa uskutočnila aj spomínaná prezentácia knihy. Zúčastnili sa jej okrem sestier miestnej komunity aj sestry z niektorých ďalších domov – zo Sniny, Spišských Vlách, Levoče, Levočskej Hory a jedna dokonca aj z Nesvád.  Spolu sme načreli do viacerých aspektov života Matky Zakladateľky, charizmy Kongregácie, jej spirituálov a súčasného života sestier. Sestra Katarína bola otvorená na „zvedavé“ otázky sestier. Prezradila nám jej osobnú snahu denne urobiť niečo pre Matku zakladateľku i to, že si život bez Matky Alfonzy už ani nevie predstaviť. Dozvedeli sme sa o prácach na procese blahorečenia, príprave slávenia 200. výročia narodenia Zakladateľky i o ďalších pripravovaných publikáciach do tlače. Popoludní sa konala prezentácia spomínanej knihy pre laické členky Duchovnej rodiny SDR.

Iste sme všetky vďačné za tieto chvíle a všetkým spolusestrám, laickým členkám, sympatizantom a tým, ktorí s nami zdieľajú a rozvíjajú dar, ktorý nám Boh daroval v Matke Alfonze Márii, prajem, aby sme v tomto pôstnom období našli záľubu v meditovaní o utrpení Krista tak ako to bolo vlastné našej najstaršej sestre Alfonze Márii!

Sr. M. Agneška, SDR

FOTO

 

Stretnutie

V provinciálnom dome sv. Alžbety v Spišskej Novej Vsi sa dňa 25. 2. 2012 uskutočnilo stretnutie provinciálneho vedenia s miestnymi predstavenými. Sr. M. Školastika, provinciálna predstavená, sa vo svojom príhovore zamerala na podstatné úlohy sestier, ktorým je zverená služba autority. Vychádzala z dokumentu Perfectae caritatis, Svätého písma a spisov o matke Alfonze Márii, zakladateľky Kongregácie. Sestry sa spoločne zamýšľali nad tým ako lepšie napĺňať poslanie sestry „vykupiteľky“ a dohodli sa na niektorých spoločných postupoch a riešeniach. V rámci stretnutia sa uskutočnilo aj doškoľovanie „sestier šofériek“. Na záver sa oboznámili s posolstvom Sv. Otca Benedikta XVI. na pôstne obdobie tohto roka, v ktorom pobáda zamyslieť sa nad „srdcom kresťanského života, ktorým je láska k blížnemu“. Vovádza do úvah biblickým textom z Listu Hebrejom: „Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom“ (10, 24).

FOTO
 

Do domu Otca...

nás 17. 2. 2012 predišla sr. M. Floriána, Oľga Križanová.

Narodila sa 3. 10. 1923 v Radave.   
Do rehole vstúpila ako kandidátka 1. 9. 1945. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 18. 8. 1946 v Levoči, kde zložila 28. 8. 1949 prvé sľuby. Večné sľuby zložila 31. 10. 1956 v Rožňave.
V rokoch 1950-1960 pracovala v nemocnici v Rožňave, kde absolvovala aj zdravotnícku školu, ktorú ukončila v roku 1956.
Od 1. 8. 1960 bola internovaná v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom. Od 17. 3. 1961 pôsobila v ÚSS v Rohove,  od roku 1971 v ÚSS v Uhrovci a Horných Štitároch ako ošetrovateľka pri mentálne postihnutých ľuďoch. Ďalšie roky strávila od roku 1983 v Hronskom Beňadiku a od roku 1990 vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Floriána vstúpila do kláštora s túžbou chváliť Boha a pracovať pre neho. Bola pracovitá a rada pomáhala. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So  zosnulou  sestrou  Máriou  Floriánou sme sa rozlúčili v pondelok 20. 2. 2012 svätou omšou o 10.30 hod. v kaplnke Domu Matky Alfonzy Márie vo Vrícku. Po nej bola rozlúčka v kostole sv. Bartolomeja a uloženie telesných pozostatkov na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO 

 

Deň zasväteného života - Spišská Kapitula

 V rámci svetového dňa rehoľných povolaní nás diecézny otec biskup Štefan Sečka pozval na stretnutie na Spišskú Kapitulu. Tak sme sa v sobotu 4. februára 2012 stretli aj s ďalšími rehoľnými sestrami a bratmi, aby sme o 10.00 hod spoločne slávili svätú omšu. Keďže v spišskej diecéze máme viaceré komunity, stretnutia sa zúčastnilo 24 sestier „vykupiteliek“. Otec biskup nás v homílii povzbudil k prežívaniu svojho zasvätenia. Mne osobne sa páčila myšlienka ktorú zdôraznil: ...tým, že budujeme vlastné spoločenstvo, budujeme Cirkev... K slávnostnej sv. omši sme pripravili symbolické obetné dary, ktoré prinášali rôzni zástupcovia rehoľných spoločností – oheň, cingulum, loď, glóbus, ľaliu, chlieb a víno. Všetci sme si obnovili rehoľné sľuby: „...Tebe, svojmu Pánovi a Bohu znovu sľubujem, že budem po celý svoj život zachovávať Evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v čistote, chudobe a poslušnosti, podľa ducha našej rehoľnej spoločnosti s úmyslom dať sa ako obeta stáleho zmierenia tvojmu Srdcu...“ Po svätej omši sme sa stretli na agapé v jedálni kňazského seminára. Veľmi oslovujúce bolo, keď otec biskup neformálne a priateľský pozdravil všetkých prítomných počas stolovania. Obohacujúce bolo stretnutie známych rehoľných sestier a bratov z iných spoločností a vzájomné zdieľanie. Potom nasledovala prednáška na tému Zasvätená osoba a Druhá diecézna synoda. Na záver otec biskup Štefan ešte raz poďakoval za každú službu a odovzdal všetkým spoločenstvám dokumenty poslednej diecéznej synody.

sr. M. Agneška

FOTO

 

Deň zasväteného života v Žitomíri

 Z príležitosti svetového dňa zasvätených uskutočnilo sa 01.JANUÁRA 2012 v kláštore sestier benediktínok v Žitomíri už tradične stretnutie rehoľných sestier a rehoľných kňazov i bratov. Stretnutie začal o 11.hodine vstupným slovom pomocný biskup Kyjevsko-Žitomírskej diecézy Vitalij Skomarovský, ktorý všetkých prítomných privítal a poďakoval všetkým za odvahu a ochotu prísť na toto stretnutie, zvlášť rehoľným sestrám, ktoré sú vždy ochotné na všetko hneď odpovedať a aj dnes napriek veľkej zime prišli v hojnom počte. Pokračoval o.Romuald, karmelitán, ktorý v prednáške obohatil nás myšlienkami o hodnote a zmysle rehoľného života. Povzbudil nás nanovo žiť plnohodnotne svoje zasvätenie a nabádal k vedomému životu zasvätenému Bohu, k plnej dôvere v Božiu pomoc a Jeho pôsobenie v našom živote, k obnoveniu svojho vzťahu s Bohom vo viere, že Boh všetko vidí, všetko riadi a On to najlepšie vie usporiadať a poradil nám aj to, ako to môžeme cez naše zasvätenie sa v sľuboch, najlepšie zrealizovať. Prirovnal to všetko k záhradke, v ktorej rastu rôzne kvety. Boh sám  povolal nás pracovať  v «Jeho záhradke » a dal nám schopnosti, ktoré máme objavovať v sebe a využívať ich pre vyššie veci. Takáto spolupráca zasvätených s ich rôznymi charizmami bude iste veľkým prínosom pre život Cirkvi. Potom nasledovala adorácia pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou, ktorú moderovali sestry zo spoločenstva Služobnice Ježiša. Spoločne sme modlitbou i spevom vzdávali vďaky Bohu za dar povolania, za doterajšie dary a milosti, prosiac Boha o požehnanie a silu do ďalšej plodnej služby pre Cirkev i dobro celého ľudstva. Vyvrcholením bola svätá omša, ktorú celebroval biskup Vitalij Skomarovský spolu s  dvanástimi rehoľnými kňazmi, diakonom, rehoľným bratom  a za účasti vyše päťdesiat rehoľných sestier z rôznych rehoľných spoločenstiev pracujúcich v Žitomírskej oblasti. Po prečítaní Evanjelia si prítomní rehoľnici spoločne obnovili svoje rehoľné sľuby. V homílii otec biskup poďakoval rehoľniciam i rehoľníkom za ich službu pre Cirkev a pre blížnych a potom povzbudil nás k ďalšej horlivej službe pre miestnu Cirkev a osobitne poďakoval za službu, ktorá je neviditeľná, nenápadná, ale potrebná a užitočná. Celé toto stretnutie bolo veľkým obohatením  pre nás všetkých, ale zvlášť pre sestry benediktínky, veď sme takto spolu s nimi mohli vytvoriť jedno veľké spoločenstvo bohuzasvätených a spoločne zvelebovať Boha za Jeho veľkú Lásku, ktorou obdaroval každého z nás,  zvlášť za dar povolania k rehoľnému životu. Na záver  stretnutia, po takomto bohatom duchovnom nasýtení, boli sme pozvaní k bielemu sviatočnému stolu, kde nasledovalo agapé, ktoré bolo pokračovaním vďačnosti za dar povolania.

sr. M. Anežka
FOTO

 

Prijatie rehoľného rúcha

Dňa 17. novembra 2011 v kláštornej kaplnke vo Vrícku prijali novicky sr. M. Karolína, sr. M. Zdenka a sr. M. Chiara rehoľné rúcho. Slávnosti sa zúčastnili desiati kňazi, viaceré sestry i najbližší príbuzní. Blahoželáme im a vyprosujeme plnosť darov pri intenzívnom spoznávaní toho, ktorému sa odovzdávajú i charizmy Kongregácie. Sr. M. Školastika, provinciálna predstavená, ich v úvodnom príhovore povzbudila: rozhodli ste sa odpovedať na Pánovo volanie a vydať sa na cestu za ním, či s ním. Toto svoje odhodlanie chcete vyjadriť i navonok, preto ste požiadali o prijatie vonkajšieho znaku príslušnosti k tejto kongregácii – rehoľného rúcha. Božský Vykupiteľ iste vníma vaše odhodlanie a má pre vás svoj plán, ktorý máte vy, s jeho pomocou, v dennom živote odkrývať a napĺňať. Želám vám

a vyprosujem, aby ste tak ako Panna Mária, v každej situácii, dokázali povedať: „Hľa, 

služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

FOTO

 

Blahoželáme a ďakujeme!

Dňa 8. októbra 2011 o 10. 30 hod. v kláštore sestier Božského Vykupiteľa v Topoľčanoch slávil ThDr. Marián Červený, PhD, svätú omšu, ktorá bola prejavom vďaky za plnohodnotný život primára MUDr. Michala Šveca pri príležitosti jeho životného jubilea 80 rokov. Slávnosti sa zúčasntila jeho najbližšia rodina, priatelia, spolupracovníci. i niekoko našich sestier. Viaceré sestry ho poznajú, pracovali pod jeho vedením na internom oddelení, mnohým pomohol a bol pre nich morálnou i odbornou oporou. Zvlášť v rokoch totality umožnil našim „sestrám v civily“ pracovať v nemocnici a veľkoryso ich oficiálne prijal ako pracovníčky v rehoľnom rúchu hneď po prevrate. Zachránil mnohé nesmrteľné duše a svojou lekárskou odbornosťou liečil mnohých kňazov i rehoľné sestry. Nech je jeho životom oslávený Boh a odmení mu všetko dobro, čo vykonal v prosech ľudí a zvlášť pre našu Kongregáciu.

Ako odznelo v jednom blahoželaní, naozaj bol vzorom toho ako žiť charizmu Matky Alfonzy Márie v dnešnom svete.

Blahoželáme a darujeme mu „duchovnú kytičku modlitieb“!

FOTO

 

Do domu Otca...

nás 1. 11. 2011 predišla naša sestra Protázia, Anna Lacková.

   Narodila sa 25. 8. 1921 v Raslaviciach v dobrej katolíckej rodine.  

Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1942 v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu bola prijatá 22. 8. 1943 v Raslaviciach, kde zložila i prvé sľuby 19. 8. 1945.  Večné sľuby zložila 16. 7. 1952 v Košiciach.
Po prijatí rehoľného rúcha pôsobila v Nemocnici v Prešove. Potom sa vrátila do Raslavíc, kde si vykonala kánonický noviciát a zložila prvé sľuby. Po prvých sľuboch pracovala dva roky v Nemocnici v Partizánskom a od roku 1946 v laboratóriu Nemocnice v Spišskej Sobote.
 Obdobie nútenej koncentrácie rehoľných sestier prežila v Podolínci (1957), v Jasove (1959), v Broumove a v Domove dôchodcov v Tovačove (1962).
V roku 1988 prišla ako dôchodkyňa do komunity sestier vo Vrícku, odkiaľ ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Protázia bola pokojamilovná, ochotná, veľmi pracovitá sestra a aj v chorobe sa snažila byť užitočná spoločenstvu. S trpezlivosťou niesla svoj kríž choroby. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
    So zosnulou sestrou Máriou Protáziou sme sa rozlúčili v piatok  4. 11. 2011 svätou omšou o 10.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
   Dušu   našej   zosnulej   spolusestry   odporúčame   do   modlitieb    sestier    a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
 

Do domu Otca...

nás 27. 10. 2011 predišla naša sestra Mária Arzénia, Anna Jackaninová.

   Narodila sa 14. 3. 1926 v Raslaviciach.  

Do rehole vstúpila v roku 1946 v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 17. 8. 1947 v Levoči. Prvé sľuby zložila 28. 8. 1949 v Levoči.  Večné sľuby zložila 31. 10. 1955 v Rožňave.
   V rokoch 1946-1947 pôsobila v Spišskej Novej Vsi. Po skončení kánonického noviciátu pracovala v Nemocnici v Rožňave. Po prvých sľuboch sa vrátila do Rožňavy, kde pracovala v nemocnici a absolvovala doškoľovací ošetrovateľský kurz. V apríli 1960 bola internovaná v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom. Od roku 1961 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohovských Rybkách ako ošetrovateľka pri mentálne postihnutých deťoch. Kvôli zdravotným problémom nemohla ďalej v zariadení pracovať, preto jej predstavení určili nové poslanie v komunite sestier v Levoči. Tu 19 rokov svojou ochotnou službou prispievala k dobrému rodinnému životu spoločenstva a podporovala mladšie sestry v ich apoštolskom nasadení vo farnosti. Mnohí u nej našli ten najvzácnejší poklad, ktorý ako zasvätená Pánovi v sebe ukrývala – Boha a mohli jej zveriť svoje starosti i radosti. V roku 1999 prišla do komunity sestier vo Vrícku, odkiaľ ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Arzenia bola tichá, pracovitá sestra, aj v chorobe ochotná poslúžiť. S trpezlivosťou niesla svoj kríž choroby a svojimi darmi prispievala k radostnej atmosfére v spoločenstve. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
    So zosnulou sestrou Máriou Arzéniou sme sa rozlúčili v sobotu 29. 10. 2011 svätou omšou o 11.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
   Dušu   našej   zosnulej   spolusestry   odporúčame   do   modlitieb    sestier    a veriaceho Božieho ľudu.

FOTO

 

Vstup do noviciátu

V sobotu 1. 10. 2011 v kaplnke Domu Matky Alfonzy Márie vo Vrícku prijala provinciálna predstavená sr. M. Školastika do noviciátu  naše 3 postulantky.  Počas bohoslužby slova prijali požehnané medaily a konštitúcie. Na ceste rehoľného života im budú pomáhať rehoľní patróni - bl. Zdenka Šelingová, bl. pp. Ján Pavol II. a bl. Chiara Luce Badano, ktorých prijali s rehoľný menom....
 

Z homílie vdp. Ľudovíta Sobôtku po prijatí sestier do noviciátu

Nebojme sa snívať svoje sny, Boh je mocný.

 
"Na jednom kopci rástli tri stromy. Navzájom diskutovali o svojich nádejach a snoch. Prvý strom povedal: „Mojím snom a prianím je stať sa truhlicou na poklad. Tak by som mohol byť naplnený zlatom, striebrom a vzácnymi drahokamami. Bol by som nádherne skrášlený dekoratívnou rezbou, takže každý by videl tú nádheru.“
Potom druhý strom povedal: „Raz budem mocnou loďou. Budem prevážať kráľa a kráľovné cez oceány a plaviť sa po celom svete. Každý sa bude cítiť so mnou bezpečne, pretože sila trupu lode bude mohutná.“
Nakoniec tretí strom povedal: „Ja chcem vyrásť a byť najvyšší a najsilnejší strom v lese, takže ľudia ma budú vidieť na vrchole kopca a pohliadnu hore k mojim vetvám, ktoré siahajú až k nebu a pomyslia si, ako som svojimi vetvami blízko Boha. Budem najväčším stromom po celý čas a ľudia si ma budú stále pamätať a pripomínať.
Po pár rokoch ich modlitieb za uskutočnenie svojich snov, prišla k stromom skupina drevorubačov. Keď jeden drevorubač prišiel k prvému stromu, povedal: „Vyzerá skutočne ako silný strom, myslím, že by som mal možnosť predať drevo tesárom“ a začal strom stínať. Strom bol šťastný, pretože vedel, že tesár z neho urobí truhlu na poklady.
Pri druhom strome drevorubač povedal: „Toto je silný strom, mohol by som predať drevo
v lodeniciach.“ Druhý strom bol tiež šťastný, lebo vedel, že je na dobrej ceste stať sa mohutnou, kráľovskou loďou.
Tretí strom, keď k nemu drevorubači prišli, dostal strach, pretože vedel, že ak ho zotnú, jeho sen, byť najväčším stromom, sa už nikdy neuskutoční. Jeden z drevorubačov povedal: „Nepotrebujem nič zvláštneho z tohto stromu, napriek tomu si ho vezmem“ a zoťal ho.
Keď sa prvý strom dostal k tesárom, bola z neho urobený krmelec pre zvieratá. Bol umiestený do maštale a naplnený senom i slamou. Toto vôbec nebolo to, čo si prial a za čo sa tak vrúcne modlil.
Druhý strom bol rozrezaný a bola z neho vyrobená malá rybárska loďka. Jeho sen, stať sa mohutnou loďou, prevážajúcou kráľa, sa tiež skončil.
Tretí strom bol rozrezaný na väčšie kusy dreva a položený na pusté miesto v temnote.
 Uplynulo viac rokov a stromy už na svoje sny dávno zabudli.
Potom, jedného dňa muž a žena prišli do maštale. Ona porodila a položila dieťa na slamu do krmelca, ktorý bol vyrobený z prvého stromu. Strom mohol vycítil dôležitosť tejto udalosti
a vedel, že držal najväčší a neprekonaný poklad v celých dejinách ľudstva.
O pár rokov neskôr, skupinka mužov vstúpila na rybársku loďku, vyrobenú z druhého stromu. Jeden z nich bol unavený a zaspal. Zatiaľ čo sa plavili, na mori sa strhla veľká búrka a strom vedel, že nie je dosť silný, aby búrke odolal. Ostatní zobudili spiaceho muža a On vstal a zvolal: „Utíš sa!“ a búrka utíchla. Vtedy strom vedel, že niesol Kráľa Kráľov. A sen sa mu splnil nad jeho očakávania.
Konečne niekto prišiel a vzal tretí strom. Bol nesený mužom cez ulicu, kde sa mu ľudia vysmievali a zosmiešňovali ho. Keď prišli na dané miesto a zastavili, muž bol pribitý na ten strom a pozdvihnutý k nebu, aby zomrel na vrchole kopca. Keď prišla nedeľa, strom si uvedomil, že bol dosť silný na to, aby mohol stáť na vrchole kopca a byť tak blízko Boha ako len bolo možné. Ešte stále, keď sa ľudia naň pozerajú, dívajú sa hore k nebu a pritom myslia na Boha, pretože Ježiš bol na tomto strome ukrižovaný, aby nás vykúpil.
Nie vždy vieme, aké má Boh s nami úmysly. Často sa nám nezdá, že veci idú podľa našich predstáv, ale vedzme, že Boh má pre nás plán. Pokiaľ vložíme svoju dôveru na Boha, On nám dá veľké dary. Každý z tých troch stromov získal to, po čom túžil, ibaže nie cestou, ktorú si predstavoval.
 Mali by sme vedieť, že Jeho cesty nie sú naše cesty, ale tie Jeho sú vždy tie najlepšie."
FOTO

 

Do domu Otca...

nás 5.9.2011 predišla naša sestra Mária Balzamína, Agnesa Belková.

Narodila sa 7. 7. 1932 v Stankovanoch, kde vyrastala so svojimi 5 súrodencami.  Neskôr sa presťahovali do Vrútok, keďže otec bol železničiar. Základné vzdelanie získala v Stankovanoch a vo Vrútkach, stredné v Ružomberku a v Spišskej Novej Vsi.   
Rehoľné rúcho prijala 11. 8. 1948 v Levoči. Prvé sľuby zložila 28. 8. 1949 v Levoči a večné sľuby 29. 10. 1958 v Rožňave.
V rokoch 1949 – 1950 pracovala v detských jasliach v Spišskej Novej Vsi. V roku 1950 bola preložená do Nemocnice v Rožňave, kde pracovala na detskom a na internom oddelení. Medzitým si urobila dvojročnú zdravotnícku školu. V roku 1960 bola internovaná so sestrami do Kláštora pod Znievom a od roku 1963 do Jasova, ako invalidná dôchodkyňa. Tu pracovala do roku 1988. Krátky čas ako dôchodkyňa strávila v Charite v Hronskom Beňadiku. Po zrušení Charity v Hr. Beňadiku bola od 1. 12. 1989 v Charitnom domove v Rúbani. Od roku 1994 pôsobila v Raslaviciach a od roku 2004 v Kláštore Božského Vykupiteľa v Nesvadoch. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Balzamína vrúcne túžila zasvätiť sa Božskému Srdcu a plniť Božiu vôľu, preto vstúpila do kláštora. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So   zosnulou   sestrou   Máriou   Balzamínou  sme sa  rozlúčili  v  stredu  7. septembra 2011 svätou omšou o 10.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
             Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
 

Stretnutie predstavených

V dňoch 26. – 29. 9. 2011 sa v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi uskutočnilo stretnutie provinciálneho vedenia s miestnymi predstavenými. Stretnutia sa zúčastnila aj novozvolená generálna predstavená sr. M. Katarína Krištofová, ktorá priblížila sestrám Zakladateľku Matku Alfonzu Máriu ako sestru predstavenú, zhodnotila kroky, ktoré boli podniknuté v procese jej blahorečenia a povzbudila sestry svojimi ďalšími príspevkami v diskusii.  Prizvané boli aj sestry pozorovateľky. Prítomné sestry mohli nanovo načerpať silu k svojej službe a dohodnúť sa na ďalších úlohách. V týchto dňoch sestry oslávili aj 162. výročie založenia Kongregácie. Slávnostnú ďakovnú sv. omšu slávil Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček, PhD.

V nedeľu sa prítomné sestry zúčastnili výletu do Zakopaného do sanktuária Matky Božej Fatimskej a splavovali Dunajec z Červeného Kláštora. Mali možnosť prežiť chvíle s Pánom na pútnom mieste v Poľsku i prežiť radosť sesterského spoločenstva.

FOTO

 

Do domu Otca...

nás 16. augusta 2011 predišla naša spolusestra Mária Zita Csókásová.

Narodila sa 14. 11. 1936 v Leviciach v robotníckej rodine. Po ukončení štúdií nastúpila do zamestnania v Štátnej sporiteľni v Leviciach, kde pracovala až do odchodu do kláštora na Velehrade. Tu bola prijatá do noviciátu 12. 11. 1969. Prvé sľuby zložila 19. 3. 1972 a večné sľuby 19. 3. 1982. Pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti na Velehrade ako pomocná zdravotná pracovníčka. V roku 1973 bola zo zdravotných dôvodov preložená do Domova dôchodcov v Tovačove. V rokoch 1986-1995 opatrovala ťažko chorú matku. Po jej úmrtí sa 20. 5. 1995 vrátila do spoločenstva sestier v Charitnom domove v Rúbani. V roku 1997 sa so sestrami presťahovala do novopostaveného Kláštora Božského Vykupiteľa v Nesvadoch, kde podľa svojich síl pomáhala spolusestrám. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.

Sestra M. Zita vstúpila do kláštora, aby pracovala a chválila Boha, na Jeho väčšiu česť a slávu a pre spásu duší. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So  zosnulou  sestrou  Máriou  Zitou sme sa rozlúčili vo štvrtok 18. 8. 2011 svätou omšou o 11.00 hod.  v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
 

 

Do domu Otca...

nás dňa 21. júla 2011 predišla naša spolusestra Mária Gabriela Pillárová.

Narodila sa 8. 7. 1925 v Bardejove – Zábave ako najmladšia z 10 detí.   
Cítila v sebe povolanie k zasvätenému životu, preto sa v roku 1939 stala kandidátkou Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, v ktorej už pôsobili jej dve rodné sestry. Do noviciátu bola prijatá 24. 8. 1944 v Raslaviciach.  Prvé  sľuby  zložila  18. 8. 1946 v Levoči.  Večné sľuby zložila 21. 8. 1954 v Košiciach.
Ako kandidátka študovala na Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Po maturite prijala rehoľné rúcho. Po ukončení vnútorného noviciátu študovala na Filozofickej fakulte v Bratislave odbor francúzština a slovenčina. V rokoch 1950-1958 pôsobila vo Fakultnej nemocnici v Košiciach, kde pracovali naše sestry, ale učiť už nemohli. Na zubnej klinike pracovala ako inštrumentárka a sekretárka prednostu. V roku 1958 došlo k násilnému odsunu rehoľných sestier z nemocníc. Sestra Gabriela musela tiež zanechať túto prácu a odišla pôsobiť na Velehrad, kde ako pomocná zdravotná sestra pracovala s telesne a duševne postihnutými ľuďmi. Od roku 1990 pôsobila ako dôchodkyňa v komunite sestier na Geriatrii v Košiciach. V roku 2002 prišla do Vrícka. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Gabriela bola obetavá, trpezlivá, ochotná poslúžiť. Svoje talenty (hudba, znalosť cudzích jazykov) ochotne využívala pre všetkých. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So  zosnulou  sestrou  Máriou  Gabrielou sme sa rozlúčili v pondelok dňa 25. 7. 2011 svätou omšou o 10.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok. 

            Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.

 

Blahoželáme

V stredu 18. mája 2011 v Kláštore Matky Alfonzy Márie vo Vrícku celebroval sv. omšu otec biskup Mons. Rudolf Baláž spolu so šiestimi kňazmi. Slávnostná Eucharistia sa konala pri príležitosti životného jubilea 90. rokov sestier z komunity vo Vrícku – sestry Domitily, Claudie, Augusty, Protázie, Regíny, Celiny a duchovného otca vdp Jozefa Čemana, ktorý pôsobí v susednom kláštore u Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok. V homílii otec biskup poukázal na hodnotu duchovného povolania kňaza i rehoľnej sestry i docenil nasadenie za zdravé kresťanské hodnoty laikov. Slávnostnej svätej omše a následného sviatočného agapé sa okrem provinciálnej predstavenej sr. Školastiky zúčastnili i ďalšie sestry vykupiteľky, satmárky, starosta obce s rodinou, zamestnanci Charitného domova i klientky Útulku sv. Alžbety. Ďakujeme Bohu i jubilujúcim sestrám za svedectvo zasväteného života.

FOTO

 

Ján Pavol II.

Na blahorečenie Jána Pavla II. sme cestovali vlakom. Spolu s nami cestovali aj kňazi, ktorí sa postarali o duchovný program.

Do Ríma sme prišli o 6.00 hodine v nedeľu ráno. Námestie pred bazilikou a priľahlé ulice už boli zaplnené, my sme sa dostali len k Anjelskému hradu, kde sme sledovali všetko cez veľkoplošnú obrazovku. O 8.30 hod nám na obrazovke ponúkli zostrih z ciest Jána Pavla II. Neskôr sme sa modlili ruženec Božieho milosrdenstva a potom začala slávnosť blahorečenia Jána Pavla II. Na tvári sv. otca Benedikta XVI. bolo vidieť radosť. A aj my sme ju naozaj mali, keď sme ho videli ísť pomedzi dav pútnikov. Zvláštna chvíľa dojatia nastala pri odhaľovaní obrazu už blahoslaveného Jána Pavla, keď mne a mnohým okolo nás stekali po tvári slzy.
Po sv. omši sme mali túžbu po Eucharistii, keďže pre množstvo pútnikov nebolo možné každému cez sv. omšu priniesť Božie telo. Druhá túžba, ktorá nás poháňala, bola dostať sa do baziliky a; uctiť si telesné ostatky blahoslaveného Jána Pavla II. Presunuli sme sa k bazilike a tam sme sa stretli s našou sr. Kingou.  Zaviedla nás do kostola Božieho milosrdenstva, kde sme mohli pristúpiť ku sv. prijímaniu a po malom nákupe sme sa zmiešali s davom, ktorý čakal na vstup do baziliky sv. Petra. Tu sme sa rozlúčili so sr. Kingou. Za všetko jej ďakujeme.
Do radu sme sa dostali okolo15,30 hod. a pred 18. hodinou sme vstúpili do baziliky. Pred vstupom, sme sa snažili sústrediť, aby nám tento čas milosti len tak neunikol, mysliac na to, že sa v bazilike nebudeme môcť dlhšie zdržať. Nad naše očakávanie sme tam mohli zotrvať viac ako hodinu.
Pri relikviách blahoslaveného Jána Pavla II. sme sa modlili za všetkých a prosili o príhovor hlavne za tých, ktorých sme niesli vo svojich srdciach a za ktorých sme obetovali celú cestu a každú námahu. Modlili sme sa aj za všetky členky našej kongregácie, aby sme podľa jeho  príkladu dokázali svedčiť o Ježišovi Kristovi a o jeho láske tam, kde sme poslané a aby sme sa vedeli s Ježišom spájať v hlbokej modlitbe.
Z Ríma sme si odniesli hlboké zážitky a hlavne väčšiu vieru v Božiu lásku a jeho starostlivosť o nás.
Ďakujeme vedeniu Slovenskej provincii, že sme mohli byť účastné na tejto veľkej udalosti.

Sr. M. Ulrika, sr. M. Judita, Straník

FOTO

 

Do domu Otca...

nás 3.2.2011 predišla naša spolusestra Mária Róberta Fecková.

Narodila sa 12. 10. 1922 v Hervartove v roľníckej rodine ako najstaršia zo štyroch detí.  
Do rehole vstúpila ako kandidátka 22. 8. 1945 v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 18. 8. 1946 v Levoči. Prvé sľuby zložila 28. 8. 1949 v Levoči.  Večné sľuby zložila 31. 10. 1956 v Rožňave.
V rokoch 1945-1946 pôsobila v Bratislave na majeri, odkiaľ sa v roku 1946 vrátila na obliečku do Spišskej Novej Vsi. Po obliečke pracovala v Nemocnici v Rožňave. V roku 1948 prišla do Levoče do vnútorného noviciátu. Po prvých sľuboch sa vrátila do Rožňavy kde pracovala v nemocnici a absolvovala doškoľovací ošetrovateľský kurz. V apríli 1960 bola internovaná v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom. Od 17. 3. 1961 pôsobila v ÚSS v Rohove ako ošetrovateľka pri mentálne postihnutých deťoch. V roku 2002 prišla do komunity sestier vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Roberta bola tichá, pracovitá sestra, ochotná poslúžiť. Veľmi rada vyšívala a šila alby, superky, oltárne plachty. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva. 
So zosnulou sestrou Máriou Robertou sme sa rozlúčili v pondelok dňa 7. 2. 2011 svätou omšou o 10.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok. 

Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.

FOTO

 

Do domu Otca...

nás dňa 31.1.2011 predišla naša spolusestra Mária Fidelis Javorská.

Narodila sa 8. 3. 1926 v Gaboltove v roľníckej rodine ako najstaršia zo štyroch detí.  
Do rehole vstúpila ako kandidátka 4. 11. 1945 v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 18. 8. 1946 v Levoči. Prvé sľuby zložila 24. 8. 1950 v Levoči.  Večné sľuby zložila 19. 8. 1956 vo Františkove nad Ploučnici.
Po obliečke pracovala v Nemocnici v Košiciach do roku 1948. Tam od roku 1948 do roku 1950 absolvovala ošetrovateľskú školu. Potom sa vrátila do Levoče a zakrátko bola sústredená v kláštore v Spišskej Novej Vsi. Od 1. 9. 1950 do 30. 10. 1950 pracovala na štátnych majetkoch v Markušovciach, od 1. 5. 1951 do 18. 10. 1951 šila monterky pre Závody kpt. Nálepku v Prešove. Potom bola s druhou skupinou sestier vysťahovaná do Čiech do Hájnic u Trutnova, odtiaľ do Šluknova. Od 1. 4. 1967 do 6. 6. 2001 pôsobila na Velehrade, okrem jedného roka, ktorý strávila na Vrícku. V roku 2001 prišla do komunity sestier vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Fidelis bola tichá, skromná sestra, ktorá s láskou konala zverené práce, najmä službu sakristianky. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Fidelis sme sa rozlúčili vo štvrtok dňa 3. 2. 2011 svätou omšou o 11.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO

 

Do domu Otca... 

nás dňa 26.12.2010 predišla spolusestra Mária Huberta, Terézia Babinská.

Narodila sa 18. 1. 1932 v Hruštíne.  
Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 28. 8. 1949 v Levoči. Prvé sľuby zložila 8. 9. 1950 v Rožňave, večné sľuby 29. 10. 1958 v Rožňave.
Po noviciáte začala pracovať v nemocnici v Rožňave na detskom oddelení. Popri zamestnaní študovala na dvojročnej zdravotníckej škole. Ako detská sestra pracovala do roku 1960, keď rehoľné sestry pracujúce v zdravotníctve boli internované. Sr. M. Huberta pôsobila v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom a pracovala na Štátnych majetkoch v Diviakoch. Od roku 1961 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohovských Rybkách. V roku 1989 bola preložená do komunity v Levoči. V roku 2009 prišla do komunity sestier vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Huberta ochotne pomáhala v spoločenstve pri každej práci. Bola príkladom láskavej a prívetivej sestry. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Hubertou sme sa rozlúčili v stredu dňa 29. 12. 2010 svätou omšou o 11.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu  našej   zosnulej   spolusestry   odporúčame   do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.
 

Do domu Otca... 

nás dňa 7.12.2010 predišla spolusestra Mária Imelda Hančovská.

Narodila sa 20. 8. 1922 v Bardejove v maloroľníckej rodine ako najstaršia zo 4 detí.  
Dňa 24. 8 1937 odišla do Nových Zámkov, kde študovala na Rodinnej škole. Po pripojení Nových Zámkov k Maďarsku v roku 1939 prišla do Spišskej Novej Vsi, kde bol zriadený provinciálny dom. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 25. 8. 1940 a strávila ho v Raslaviciach. Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach.  Večné sľuby zložila 27. 7. 1947 v Spišskej Novej Vsi.
Po zložení prvých sľubov od 1. 9. 1942 študovala na Obchodnej akadémii v Poprade a v Bratislave, kde aj 10. 6. 1946 zmaturovala. Po maturite pracovala ako výpomocná učiteľka na Obchodnej škole v Spišskej Novej Vsi. Po sústredení v roku 1950 celý ďalší úsek života prežila v charitných zariadeniach: Modra (1951), Číž (1952), Jasov (1954), Slovenská Ľupča (1961), Hronský Beňadik (1969), Vrícko (1990). V roku 1994 - po obnovení provinciálneho domu prišla do Spišskej Novej Vsi. Dlhší čas jej bola zverená služba provinciálnej ekonómky. V roku 2007 prišla do komunity sestier vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Imelda precízne a svedomito vykonávala zverené práce. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Imeldou sme sa rozlúčili vo štvrtok dňa 9. 12. 2010 svätou omšou o 11.00 hod.  v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.

 

Do domu Otca...  

nás predišla naša spolusestra Mária Róza, Helena Bolyóšová.

Narodila sa 7. 9. 1929 v Čakanovciach. Pochádzala z dobrej kresťanskej rodiny.  
Dňa 28. 8 1949 v Levoči bola prijatá do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa a prijala rehoľného rúcho. Prvé sľuby zložila 8. 9. 1950 v Spišskej Novej Vsi.  Doživotné sľuby zložila 6. 7. 1959 na Velehrade.
Po obliečke pracovala ako ošetrovateľka v Rožňavskej nemocnici. Prvé sľuby zložila v čase násilnej koncentrácie rehoľníkov v Spišskej Novej Vsi. Ďalšie roky zasväteného života prežila v Benešove nad Ploučnici (1951), na Velehrade (1958), v Slovenskej Ľupči (1960), v Hronskom Beňadiku (1969) a Rúbani (1989), v Spišskej Novej Vsi (1994). V roku 2008  prišla do komunity sestier v Nesvadoch. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Róza s láskou vykonávala pridelené práce. Svedomite využívala čas. Naučila sa vyšívať na šijacom stroji a zručne zhotovovala liturgické rúcha, oltárne plachty a iné liturgické doplnky.
Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Rózou sme sa rozlúčili v sobotu dňa 28. 8. 2010 svätou omšou o 11.00 hod.  v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu  našej  zosnulej  spolusestry  odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO

 

Na miestach založenia...

Od 30.7.2010 do 3.8.2010 sa v Oberbronne konalo Stretnutie noviciek a junioriek kongregácií, ktoré vznikli zo založenia Matkou Alfonzou Máriou. Bolo nám dopriate stráviť vzácny čas v spoločenstve, ktoré prekročilo hranice Kongregácií a zjednotilo sa v Kristovom duchu vďaka osobnosti Matky Zakladateľky Alfonzy Márie. Ako jej dcéry prežili sme skutočné sesterské spoločenstvo.

 

 

„Sestra Vykupiteľka? Ako na to?“

Povolané Kristom Vykupiteľom, v duchu Matky Alfonzy Márie poslané k ľuďom

 

štvrtok: sestry našej kongregácie v doprovode so sr. Monikou Heuser, „niederbronnskou“ generálnou asistentkou, mali možnosť navštíviť Niederbronn a miesta úzko späté so založením kongregácie. FOTO
 
piatok: sestry strávili niekoľko hodín v Strassburgu, sídle diecézy, prezreli si katedrálu a miesta spojené so životom MAM. Poobede privítali ďalšie účastníčky stretnutia a po spoločnej svätej omši a dobrej večeri oficiálne začalo Stretnutie noviciek a junioriek kongregácií pochádzajúcich zo založenia Matkou Alfonzou Máriou. Po srdečnom privítaní generálnymi predstavenými sr. M. Júliou a sr. M. Lucellou naštartovalo predstavovanie, ktoré pokračovalo aj na ďalší deň. FOTO
 
sobota (deň úmrtia MAM): za osobným predstavovaním nasledovalo pútavé predstavenie jednotlivých kongregácií a popoludnie už bolo venované hlavnej téme dňa: Povolané Kristom Vykupiteľom, ktorú pripravila šoproňská kongregácia. Spoločná i osobná meditácia a vzájomné zdieľanie boli prípravou na večernú modlitbu v Oratóriu, kde sú uložené ostatky Matky Alfonzy Márie.  FOTO
 
nedeľa (slávnosť sv. Alfonza – patróna našich Kongregácií): niederbronnská kongregácia pripravila deň s témou ...v duchu Matky Alfonzy Márie. Opäť práca v skupinách i vzájomné zdieľanie a poobede spoločná púť po stopách Matky Alfonzy Márie z Oberbronnu „cez pole“ do Niederbronnu. Vyvrcholením dňa bolo slávenie Eucharistie v niederbronnskom „kláštoríku“ a pestrý večer plný súťaží, radosti a zvonivého smiechu. FOTO
 
pondelok: tému ...poslané k ľuďom pripravila würzburgská kongregácia. Úvodom bola meditácia kríža z izby Matky Alfonzy Márie, potom nasledovala tvorivá práca rozjímania a predstavenia skutkov milosrdenstva v dnešnom svete podľa Msgr. Wanke-ho a po spoločných vešperách a adorácii Eucharistického Krista vyslanie našich mladých sestier ich generálnymi predstavenými a generálnymi asistentkami, aby ohlasovali milosrdnú lásku Boha tomuto svetu. FOTO
 
utorok: vďaka Božej pomoci a službe nezabudnuteľných šoférov Jána a Jozefa sa sestry šťastne vrátili do svojich komunít. FOTO 
 
----------------
Rucho
Sľuby1

 


Ďalšie články v sekcii:

IDENTITA
POSLANIE
LOGO
ŠTRUKTÚRA KONGREGÁCIE
KOMUNITY
KALENDÁR
PERMANENTNÁ FORMÁCIA
JUNIORÁT
NOVICIÁT
POSTULÁT
O NAŠICH SPOLOČENSTVÁCH

MYŠLIENKA DŇA


My sme iba biedne, slabé a úbohé stvorenia, neschopné ani jednej dobrej myšlienky bez Božej milosti.

MODLITBY NA ÚMYSEL


Keď sa modlíš za druhých, budeš naplnený láskou - teda Duchom Svätým. Vtedy, keď Duch Svätý môže cez teba prúdiť, napĺňa aj teba!
Pridať umýsel >>

NAJNOVŠIE INFORMÁCIE


Spoločenstvo
(2017-09-19 15:49:34)
Spiritualita
(2017-09-19 15:47:27)
Archív
(2017-09-19 14:33:58)
CELOSLOVENSKÉ AKCIE
(2017-09-07 10:34:08)
KALENDÁR
(2017-09-01 08:48:23)
© 2008 KONGREGÁCIA SESTIER BOŽSKÉHO VYKUPITEĽA | Created by Darius.sk All rights reserved.