Menovanie novej
provinciálnej predstavenej
Sr. M. Katarína Krištofová, generálna predstavená so súhlasom svojej rady, podľa Konštitúcií Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, k 1. 6. 2012 menovala
sr. M. Dáriu – Mgr. Máriu Motykovú
do úradu provinciálnej predstavenej na obdobie 6 rokov.
Vyprosujme jej v tejto zodpovednej úlohe dary Ducha Svätého a mocný príhovor ctihodnej Božej služobnice matky Alfonzy Márie, Zakladateľky Kongregácie.
Konštitúcie
S radosťou sme prijali nový text Konštitúcií a direktória našej Kongregácie, ktorý bol počas troch rokov prepracovaný medzinárodnou komisiou, odsúhlasený generálnou kapitulou 2011 a 8. decembra schválený Kongregáciou pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Vytlačenie nových Konštitúcii zabezpečilo Provinciálne vedenie Slovenskej provincie SDR a odovzdalo každej sestre. Veríme, že zachovávaním predložených stanov lepšie spoznáme svoju úlohu na diele vykúpenia i vlastnú cestu posvätenia...
Plenárne zasadnutie KVPŽR 
V dňoch 26. a 27. apríla 2012 sa v Poľnom Kesove uskutočnilo plenárne zasadnutie KVPŽR. Za našu Kongregáciu sa zúčastnila sr. M. Školastika Štutiková, provinciálna predstavená, a sr. M. Agneška. Prvý deň stretnutia viedla sr. M. Viviana Ballarin, OP, z Talianska, viceprezidentka UESGM a predsedníčka Konferencie ženských rehoľných predstavených v Taliansku. Sestrám sa prihovorila na tému: Rehoľný život ako proroctvo dnes a zajtra... Druhý deň pokračovalo plenárne zasadnutie pracovným blokom. Povzbudzujúce bolo, že tejto časti stretnutia sa zúčastnil aj Mons. Milan Chautur, zodpovedný za rehoľníkov pri KBS.
FOTO
Hronský Beňadik
V Deň nespravodlivo stíhaných 14. apríla 2012 sa v Hronskom Beňadiku uskutočnilo spomienkové stretnutie pri príležitosti 62. výročia akcie K, ktoré pripravila Konfederácia politických väzňov Slovenska. O tejto akcii informovala TK KBS
tu.
O 10.00 hod. slávil v kostole svätú omšu otec
biskup Mons. Marián Chovanec spolu
s viacerými kňazmi – zástupcami rehoľných spoločenstiev, ktorých sa akcia K hlboko dotýkala.
Zo ženských reholí sa zúčastnili sestry uršulínky, saleziánky a vykupiteľlky. Otec biskup v homílii poukázal na spravodlivé utrpenie znášané s Pánom. Pred ukončením svätej omše požehnal pamätnú tabuľu na pobyt našich sestier Hronskom Beňadiku, najskôr ako v centralizačnom tábore a potom v charitnom domove, ktorú sme vyhotovili už pred niekoľkými rokmi. Na tabuli je zachytený tento text: „Hronský Beňadik. V rokoch 1951 - 1989 tu boli internované sestry Božského Vykupiteľa. Bez utrpenia na zemi chceli by sme mať účasť na sláve a šťastí Ježišovom? M. M. Alfonza.“
Po slávnostnej svätej omši nasledovala prednáška historika prof. Róberta Letza k danej problematike. Následne niekoľkí svedkovia „barbarskej noci“ podali svoje svedectvo.
Veľavravné bolo, že sa spomienkovej slávnosti v týchto priestoroch zúčasnili tí, ktorých sa akcia K priamo dotýkala pred 62 rokmi. Mnohí z nich až po toľkých rokoch Beňadik opäť navštívili. Obdivovali sme týchto účastníkov, nakoľko všetci vyjadrovali Bohu vďaku za ochranu v ťažkom období a oslavovali ho. Nakoľko účastníkov bolo veľa, časť z nich pokračovala prednáškou o histórii kostola a kláštora a druhá časť sa posilnila pri spoločnom stole. Potom sa skupiny vymenili. Za našu Kongregácu sa spomiekovej slávosti zúčastnila sr. Bonavíta Brajerová, ktorá v Hronskom Beňadiku pôsobila 19 rokov a za provinciálne vedenie sr. Agneška Peterová a sr. Pia Vrabčeková. 
Zaujímavé bolo, že sr. Bonavíte po príchode do Hronského Beňadiku, t. č. do kláštora palotínov ponúkli k oddychu izbu, ktorá v čase pobytu sestier slúžila ako kancelária a práve ona v nej 19 rokov pracovala.
Mali sme možnosť prejsť chodbami kláštora, pokloniť sa nášmu Pánovi v kláštornej kaplnke a zaspomínať na to, ako to bolo v čase, keď tu pôsobili naše sestry. Modlili sme sa spoločne za všetky sestry – živé i zomrelé, ktoré boli internované v Hronskom Beňadiku. Ďakujme Pánovi lebo je dobrý! Lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
V závere programu sme zapísali niekoľko slov vďaky i do pamätnej knihy.
FOTO
Svedectvo sr. Bonavíty
"Nemala som veľký záujem zúčastniť sa spomienkovej slávnosti likvidácie kláštorov v Hronskom Beňadiku, Prozreteľnosť Božia to zariadila inak, že som sa tam dostala a vôbec to neľutujem. Preto sa chcem v prvom rade poďakovať Pánu Bohu a tiež naším predstaveným a podeliť sa so sestričkami, ktorým by dobre padlo počuť niečo o Hronskom Beňadiku, alebo im je aj inak blízky.
Spomienková slávnosť začala slávnostnou sv. omšou o 10-tej hodine v kostole, ktorú celebroval otec biskup Chovanec s viacerými kňazmi za asistencie diakonov a bohoslovcov nitrianského seminára.
V úvode prejavil radosť zo stretnutia, počas ktorého môže predsedať pri sv. omši. Hlavnou myšlienkou jeho homílie bolo: trpieť za Pravdu, trpieť za Krista. Už v SZ trpel prorok Jeremiáš, keď jeho súkmeňovci ho nechceli počúvať ako proroka za to, čo mu hovoril Boh, ale ho prenasledovali. V NZ zase Krista nepočúvali, pretože si nechceli pripustiť pravdu o ňom, až ho ukrižovali.
V každom prípade keď ide o prenasledovanie, prenasledovatelia sa chcú zbaviť tých, ktorí sú im nepohodlní, pripomínajúc im výčitky svedomia. Len to je záslužné a má cenu pre večnosť, keď trpíme s Pánom. Len v kríži je spása.
Po sv. omši bolo požehnanie pamätnej tabule, ktorú sme dali vyhotoviť na poďakovanie, že s pomocou Božou naše sestry tu v Hronskom Beňadiku vytrvali od roku 1950 do roku 1989.
Otec biskup tiež poďakoval, že sa mohol zúčastniť slávnosti na ktorú veľmi rád prišiel. Potom boli veľmi pekné svedectvá niekoľkých svedkov. Povzbudzujúce bolo, že takí starčekovia – rehoľníci sa zúčastnili tejto akcie z celého Slovenska. Aj rady priamych účastníkov akcie K už rednú. Pán si mnohých povolal do večnosti.
V krátkosti nám bola predstavená aj história kostola a kláštora. Organizátori sa potom poďakovali za účasť. Nasledoval obed, tiež prehliadka kostola. Otec Adam – predstavený domu, nás – sestričky previedol po celom dome. Sme mu za to nesmierne vďačné. Obnovila som si spomienky na to, čo som tam za 19 rokov prežila. Boli to pekné, ale aj ťažké chvíle.
Za všetko nech je meno Pánovo pochválené!
Do ďalších rokov všetkým zasväteným prajem, aby vždy na každom mieste konali všetko na väčšiu česť a slávu Božiu."
Stretnutia
Dňa 31. marca 2012 sa stretli sestry v Badíne na tzv. Dni spoločenstva. Sestra Školastika, provinciálna predstavená, predložila prítomným sestrám úvahu nad poslaním rehoľného života v dnešných časoch a niektoré štatistické údaje zo života Slovenskej provincie SDR za rok 2011. Jednotlivé udalosti uplynulého roku si pripomenuli prehliadkou fotografií. Všetko nemohol zachytiť objektív, ale sestry veria, že všetko je dobre uložené u samého Pána. Mohli prežiť skutočnosť, ...aké je dobré a milé, keď sestry žijú spolu...
Popoludní sa konalo stretnutie provinciálneho vedenia so sestrami, ktoré sprevádzajú laické členky Duchovnej rodiny SDR pri jednotlivých komunitách.
Do domu Otca...
nás 6.4. predišla sestra Mária Rinelda,
Alžbeta Dziaková.
Narodila sa 3. 9. 1922 v Barci ako druhá
zo šiestich detí.
Po skončení rodinnej školy v roku 1939 naplnila svoju túžbu slúžiť Bohu a hlásila sa o vstup k sestrám Božského Vykupiteľa Maďarskej provincie v Košiciach, ktoré pracovali v nemocnici. Do noviciátu bola prijatá 29. 7. 1940 v Šoproni, kde zložila aj prvé sľuby 17. 8. 1942
a večné sľuby 17. 8. 1947.
Po skončení noviciátu pracovala v štátnej nemocnici v Baji v Maďarskuako pomocná ošetrovateľka a po skončení ošetrovateľskej školy ako operačná sestra. Po zrušení reholí v Maďarsku istý čas pracovala v Budapešti ako pomocníčka v domácnosti v bez rehoľného rúcha a v roku 1951 sa tajne vrátila na Slovensko. Bola prijatá do Slovenskej provincie Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. Začala pracovať ako inštrumentárka na ortopedickej klinike v košickej nemocnici. Dňa 18. 7. 1959 bola internovaná s ďalšími sestrami na hrad v Slovenskej Ľupči a podieľala sa na prácach jednotného roľníckeho družstva. Od 1. 8. 1962 pracovala 26 rokov ako zdravotná sestra v Ústave sociálnej starostlivosti v Jasove. Dňa 12. 5. 1988 bola preložená do Levoče, kde pôsobila ako kostolníčka v chráme sv. Jakuba do roku 1993. Jeseň svojho života prežívala vo Vrícku a v Raslaviciach. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Rinelda bola obetavá, zbožná, pracovitá a rada pomáhala. Celou dušou sa snažila o dôstojnú výzdobu zverených Božích chrámov. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Rineldou sme sa rozlúčili v stredu 11. 4. 2012 svätou omšou o 11.00 hod. vo farskom kostole v Raslaviciach, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
Do domu Otca... 
nás 5.4.2012 predišla sestra Mária Líma, Katarína Horvátová.
Narodila sa 26. 11. 1929 v Prílepoch, ako najstaršia z piatich detí.
Po skončení meštianskej školy prišla do kláštora v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 28. 8. 1949 v Levoči. Prvé sľuby zložila 24. 8. 1950 v Spišskej Novej Vsi a večné sľuby 28. 9. 1964 na Velehrade.
Po prijatí rehoľného rúcha pracovala na chirurgii v nemocnici v Košiciach, kde absolvovala zdravotnícky kurz. Následne mala absolvovať vnútorný noviciát v Levoči, prišlo však obdobie internácie sestier a ocitla sa v sústreďovacom kláštore v Spišskej Novej Vsi. Dňa 27. 11. 1951 bola poslaná so skupinou ďalších sestier do Čiech do Upíc (okr. Trutnov), kde pracovala ako pradiarka v závode „Velveta“ vo Vansdorfe. V roku 1954 bola preložená na česko-nemecké pohraničie do Šluknova, kde znova pracovala ako pradiarka v závode „Benár 13“ v Benešove nad Ploučnici. V období od 1967 do roku 1990 slúžila telesne a duševne chorým na Velehrade. Ako dôchodkyňa pôsobila v komunitách v Košiciach na geriatrii (1990) a v kňazskom seminári (2002). Do Nesvád prišla v roku 2003 a z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Líma bola ochotná, obetavá, zbožná, pracovitá a rada pomáhala. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Límou sme sa rozlúčili v pondelok 9. 4. 2012 svätou omšou o 11.00 hod. v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
Do domu Otca... 
nás 29.3.2012 predišla sestra Mária Claudia, Petronela Brajerová.
Narodila sa 18. 4. 1921 v Letanovciach ako prvá z deviatich detí.
V septembri 1932 začala navštevovať Rím.-kat. dievčenskú meštiansku školu v Spišskej Novej Vsi, ktorú viedli Dcéry Božského Vykupiteľa. Hneď prejavila záujem o zasvätený život a prihlásila za kandidátku. Prijala ju provinciálna predstavená sr. M. Oktávia Majzonová. Pokračovala v štúdiu na gymnáziu (1936-1940). Rehoľné rúcho prijala 25. 8. 1940 v Spišskej Novej Vsi a a noviciát absolvovala v Raslaviciach. Po ukončení noviciátu študovala na Filozofickej fakulte v Bratislave (1941-1945). Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach. Po prechode frontu v januári 1945 začala vyučovať na Obchodnej škole v Spišskej Novej Vsi. V roku 1947 istý čas študovala v Londýne. Dňa 17. 8. 1947 zložila večné sľuby v Levoči. Popri službe prefektky kandidátok vyučovala náboženstvo na miestnych meštianskych školách (dievčenskej i chlapčenskej) do roku 1950.
Dňa 29. 8. 1950 bola medzi sestrami, ktoré boli sústredené v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi. Dňa 27. 11. 1951 bola prevezená do koncentračného kláštora v Modre a 18. 1. 1952 v Číži. Od 30. 4. 1962 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti pre dospelých na Straníku, odkiaľ bola 3. 11. 1969 preložená do Ústavu sociálnej starostlivosti pre mládež v Rohove, kde pôsobila do 31. 12. 1976.
V máji 1975 bola menovaná za miestnu predstavenú komunite sestier v Rohove a hneď v auguste 1975 za provinciálnu predstavenú Slovenskej provincie Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa. V tejto službe bola do februára 1991.
Počas úradného obdobia rozbehla činnosť sestier v Charitnom domove I. vo Vrícku. Spolu so sr. M. Ernelou odišla 2. 1. 1977 do Vrícka pripravovať výstavbu a chod celého zariadenia, v ktorom malo byť postarané o staršie a choré sestry.
Po ukončení služby provinciálnej predstavenej naďalej pôsobila vo Vrícku a svoje sily venovala aj mladým sestrám v úlohe magistry junioriek. Vo februári 1993 prišla do Spišskej Novej Vsi, kde sa podieľala na rekonštrukcii vráteného provinciálneho domu. V roku 1995 bola poslaná do Spišských Vlách. V roku 1998 prijala službu pastorálnej asistentky pre chorých na geriatrii v Košiciach a od roku 2002 pomáhala pri prácach v Liturgickom inštitúte Jána Jaloveckého v seminári v Košiciach. Od 1. 11. 2006 pôsobila vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sr. M. Claudia bola skúsená a všestranne vzdelaná. Boh ju obdaroval organizačnými schopnosťami, ktoré veľmi dobre uplatnila pri vedení provincie i v službe konferencie vyšších rehoľných predstavených (1984-1991) v neľahkom období totalitného režimu. Dokázala odolávať náporu zo strany štátu a medzi sestrami provincie formovať jednotu mysle, sŕdc, ducha diela v šľapajach ctihodnej Božej služobnice matky Alfonzy Márie. Napriek zákazu zo strany štátu, v spolupráci s ochotnými, skúsenými a odvážnymi kňazmi sa s láskou venovala tajnej formácii mladých sestier. Bola ženou modlitby i činu. Rada pomohla, poradila.
Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Claudiou sme sa rozlúčili v pondelok 2. 4. 2012 svätou omšou o 10.30 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
Nové menovania 
Sr. M. Školastika Štutiková, provinciálna predstavená, opätovne menovala k 1. aprílu 2012 do úradu miestnej predstavenej sr. M. Ivettu Naščákovú pre komunitu sestier v Nesvadoch a sr. M. Bohdanu Mrázovú, pre komunitu sestier v Topoľčanoch. Toto menovanie potvrdila sr. M. Katarína Krištofová, generálna predstavená so súhlasom svojej rady dňa 23. februára v Ríme. Sestry si zvolili i nové domové vedenie takto:
za radkyne miestnej predstavenej v Nesvadoch – sr. M. Bernadettu Kovaľovú a sr. M. Mateju Debreczényiovú
za radkyňu miestnej predstavenej v Topoľčanoch – sr. M. Kristiánu Haburajovú
Menovaným sestrám vyprosujme hojnosť darov Ducha Svätého pre ich zodpovednú službu v miestnom spoločenstve podľa Konštitúcií SDR a vo vernosti duchu matky Alfonzy Márie. Ďakujeme Bohu za ich ochotu prijať zverené poslanie.
FOTO
Do domu Otca... 
nás predišla sr. Mária Kristofóra,
Emília Demková.
Narodila sa 18. 5. 1913 v Horných Opatovciach.
Do kláštora v Nových Zámkoch prišla po skončení 6 triedy ľudovej školy. Keďže bola veľmi mladá, do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá až po šiestich rokoch 20. 7. 1933 v Nových Zámkoch, kde 29. 8. 1936 zložila aj prvé sľuby. Večné sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach.
Po prvých sľuboch bola preložená do Prešova, kde pracovala pri lôžku chorých v nemocnici. Aj ďalšími pôsobiskami boli nemocnice v Bardejove od roku 1947, v Spišskej Sobote od roku 1949. Zo Spišskej Soboty bola v roku 1957 internovaná v Podolinci a v Slovenskej Ľupči. Odtiaľ sa dostala do Jasova, kde opäť vykonávala svoju obľúbenú prácu – ošetrovanie chorých, zvlášť starých a nevládnych. Od roku 1982 ďalšie roky strávila v Hronskom Beňadiku, od roku 1990 v Rúbani a po dokončení nového kláštora v roku 1997 v Nesvadoch. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Kristofóra bola obetavá, radostná, pracovitá a rada pomáhala. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Kristofórou sme sa rozlúčili vo štvrtok 22. 3. 2012 svätou omšou o 10.30 hod. v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
Slávnosť sv. Jozefa
V kláštore sv. Jozefa v Raslaviciach si sestry pripomenuli sv. Jozefa, patróna domu i celej Kongregácie. Celý deň 19. marec sa niesol v slávnostnej atmosfére. Už ráno sa duchovný otec miestnej komunity Ján Macko podelil so sestrami s myšlienkami meditácie Pravda o synovstve človeka, vychádzajúc z Evanjelia o márnotratnom synovi. O 11.00 hod. štyria kňazi a sestry s niekoľkými veriacimi slávili svätú omšu. Hlavným celebrantom bol Mons. Pavol Marton, dekan z Bardejova. V homílii poukázal na veľkosť sv. Jozefa, jeho vieru a dôveru voči Bohu. Vo Sv. Písme nemáme zmienku o jeho slovách, ale o správnych postojoch, v ktorých je nám príkladom. Svätej omše a spoločného agapé sa zúčastnila aj sr. Školastika, provinciálna predstavená, s ďalšími sestrami. Ďakujeme Bohu za život sv. Jozefa, utiekame sa k nemu o príhovor a sme vďačné za sesterské spoločenstvo, ktoré sme mohli v deň jeho spomienky vytvoriť!
Sv. Jozef, oroduj za nás!
Návšteva 
V týchto dňoch je na návšteve Slovenskej provincie SDR jej generálna predstavená sr. M. Katarína Krištofová so sr. Mechtildou, členkou generálnej rady. Mnohé sestry, pôsobiace na Slovensku majú možnosť stretnúť sa s ňou a obohatiť sa skúsenosťami a zážitkami zo života celej Kongregácie. Pri návštevách jednotlivých komunít sr. Katarína usporadúva aj prezentáciu naposledy vydanej knihy Životné pramene Kongregácie (Niederbronnské sestry) od Marcela Nagela. Sestry v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi mali možnosť prežiť s nimi sesterské spoločenstvo od 7. do 11. marca. V sobotu 10. marca dopoludnia sa uskutočnila aj spomínaná prezentácia knihy. Zúčastnili sa jej okrem sestier miestnej komunity aj sestry z niektorých ďalších domov – zo Sniny, Spišských Vlách, Levoče, Levočskej Hory a jedna dokonca aj z Nesvád. Spolu sme načreli do viacerých aspektov života Matky Zakladateľky, charizmy Kongregácie, jej spirituálov a súčasného života sestier. Sestra Katarína bola otvorená na „zvedavé“ otázky sestier. Prezradila nám jej osobnú snahu denne urobiť niečo pre Matku zakladateľku i to, že si život bez Matky Alfonzy už ani nevie predstaviť. Dozvedeli sme sa o prácach na procese blahorečenia, príprave slávenia 200. výročia narodenia Zakladateľky i o ďalších pripravovaných publikáciach do tlače. Popoludní sa konala prezentácia spomínanej knihy pre laické členky Duchovnej rodiny SDR.
Iste sme všetky vďačné za tieto chvíle a všetkým spolusestrám, laickým členkám, sympatizantom a tým, ktorí s nami zdieľajú a rozvíjajú dar, ktorý nám Boh daroval v Matke Alfonze Márii, prajem, aby sme v tomto pôstnom období našli záľubu v meditovaní o utrpení Krista tak ako to bolo vlastné našej najstaršej sestre Alfonze Márii!
Sr. M. Agneška, SDR
FOTO
Stretnutie 
V provinciálnom dome sv. Alžbety v Spišskej Novej Vsi sa dňa 25. 2. 2012 uskutočnilo stretnutie provinciálneho vedenia s miestnymi predstavenými. Sr. M. Školastika, provinciálna predstavená, sa vo svojom príhovore zamerala na podstatné úlohy sestier, ktorým je zverená služba autority. Vychádzala z dokumentu Perfectae caritatis, Svätého písma a spisov o matke Alfonze Márii, zakladateľky Kongregácie. Sestry sa spoločne zamýšľali nad tým ako lepšie napĺňať poslanie sestry „vykupiteľky“ a dohodli sa na niektorých spoločných postupoch a riešeniach. V rámci stretnutia sa uskutočnilo aj doškoľovanie „sestier šofériek“. Na záver sa oboznámili s posolstvom Sv. Otca Benedikta XVI. na pôstne obdobie tohto roka, v ktorom pobáda zamyslieť sa nad „srdcom kresťanského života, ktorým je láska k blížnemu“. Vovádza do úvah biblickým textom z Listu Hebrejom: „Všímajme si jeden druhého, a tak sa pobádajme k láske a k dobrým skutkom“ (10, 24).
Do domu Otca... 
nás 17. 2. 2012 predišla sr. M. Floriána, Oľga Križanová.
Narodila sa 3. 10. 1923 v Radave.
Do rehole vstúpila ako kandidátka 1. 9. 1945. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 18. 8. 1946 v Levoči, kde zložila 28. 8. 1949 prvé sľuby. Večné sľuby zložila 31. 10. 1956 v Rožňave.
V rokoch 1950-1960 pracovala v nemocnici v Rožňave, kde absolvovala aj zdravotnícku školu, ktorú ukončila v roku 1956.
Od 1. 8. 1960 bola internovaná v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom. Od 17. 3. 1961 pôsobila v ÚSS v Rohove, od roku 1971 v ÚSS v Uhrovci a Horných Štitároch ako ošetrovateľka pri mentálne postihnutých ľuďoch. Ďalšie roky strávila od roku 1983 v Hronskom Beňadiku a od roku 1990 vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Floriána vstúpila do kláštora s túžbou chváliť Boha a pracovať pre neho. Bola pracovitá a rada pomáhala. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Floriánou sme sa rozlúčili v pondelok 20. 2. 2012 svätou omšou o 10.30 hod. v kaplnke Domu Matky Alfonzy Márie vo Vrícku. Po nej bola rozlúčka v kostole sv. Bartolomeja a uloženie telesných pozostatkov na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.
Deň zasväteného života - Spišská Kapitula 
V rámci svetového dňa rehoľných povolaní nás diecézny otec biskup Štefan Sečka pozval na stretnutie na Spišskú Kapitulu. Tak sme sa v sobotu 4. februára 2012 stretli aj s ďalšími rehoľnými sestrami a bratmi, aby sme o 10.00 hod spoločne slávili svätú omšu. Keďže v spišskej diecéze máme viaceré komunity, stretnutia sa zúčastnilo 24 sestier „vykupiteliek“. Otec biskup nás v homílii povzbudil k prežívaniu svojho zasvätenia. Mne osobne sa páčila myšlienka ktorú zdôraznil: ...tým, že budujeme vlastné spoločenstvo, budujeme Cirkev... K slávnostnej sv. omši sme pripravili symbolické obetné dary, ktoré prinášali rôzni zástupcovia rehoľných spoločností – oheň, cingulum, loď, glóbus, ľaliu, chlieb a víno. Všetci sme si obnovili rehoľné sľuby: „...Tebe, svojmu Pánovi a Bohu znovu sľubujem, že budem po celý svoj život zachovávať Evanjelium nášho Pána Ježiša Krista životom v čistote, chudobe a poslušnosti, podľa ducha našej rehoľnej spoločnosti s úmyslom dať sa ako obeta stáleho zmierenia tvojmu Srdcu...“ Po svätej omši sme sa stretli na agapé v jedálni kňazského seminára. Veľmi oslovujúce bolo, keď otec biskup neformálne a priateľský pozdravil všetkých prítomných počas stolovania. Obohacujúce bolo stretnutie známych rehoľných sestier a bratov z iných spoločností a vzájomné zdieľanie. Potom nasledovala prednáška na tému Zasvätená osoba a Druhá diecézna synoda. Na záver otec biskup Štefan ešte raz poďakoval za každú službu a odovzdal všetkým spoločenstvám dokumenty poslednej diecéznej synody.
sr. M. Agneška
FOTO
Deň zasväteného života v Žitomíri 
Z príležitosti svetového dňa zasvätených uskutočnilo sa 01.JANUÁRA 2012 v kláštore sestier benediktínok v Žitomíri už tradične stretnutie rehoľných sestier a rehoľných kňazov i bratov. Stretnutie začal o 11.hodine vstupným slovom pomocný biskup Kyjevsko-Žitomírskej diecézy Vitalij Skomarovský, ktorý všetkých prítomných privítal a poďakoval všetkým za odvahu a ochotu prísť na toto stretnutie, zvlášť rehoľným sestrám, ktoré sú vždy ochotné na všetko hneď odpovedať a aj dnes napriek veľkej zime prišli v hojnom počte. Pokračoval o.Romuald, karmelitán, ktorý v prednáške obohatil nás myšlienkami o hodnote a zmysle rehoľného života. Povzbudil nás nanovo žiť plnohodnotne svoje zasvätenie a nabádal k vedomému životu zasvätenému Bohu, k plnej dôvere v Božiu pomoc a Jeho pôsobenie v našom živote, k obnoveniu svojho vzťahu s Bohom vo viere, že Boh všetko vidí, všetko riadi a On to najlepšie vie usporiadať a poradil nám aj to, ako to môžeme cez naše zasvätenie sa v sľuboch, najlepšie zrealizovať. Prirovnal to všetko k záhradke, v ktorej rastu rôzne kvety. Boh sám povolal nás pracovať v «Jeho záhradke » a dal nám schopnosti, ktoré máme objavovať v sebe a využívať ich pre vyššie veci. Takáto spolupráca zasvätených s ich rôznymi charizmami bude iste veľkým prínosom pre život Cirkvi. Potom nasledovala adorácia pred Najsvätejšou Sviatosťou Oltárnou, ktorú moderovali sestry zo spoločenstva Služobnice Ježiša. Spoločne sme modlitbou i spevom vzdávali vďaky Bohu za dar povolania, za doterajšie dary a milosti, prosiac Boha o požehnanie a silu do ďalšej plodnej služby pre Cirkev i dobro celého ľudstva. Vyvrcholením bola svätá omša, ktorú celebroval biskup Vitalij Skomarovský spolu s dvanástimi rehoľnými kňazmi, diakonom, rehoľným bratom a za účasti vyše päťdesiat rehoľných sestier z rôznych rehoľných spoločenstiev pracujúcich v Žitomírskej oblasti. Po prečítaní Evanjelia si prítomní rehoľnici spoločne obnovili svoje rehoľné sľuby. V homílii otec biskup poďakoval rehoľniciam i rehoľníkom za ich službu pre Cirkev a pre blížnych a potom povzbudil nás k ďalšej horlivej službe pre miestnu Cirkev a osobitne poďakoval za službu, ktorá je neviditeľná, nenápadná, ale potrebná a užitočná. Celé toto stretnutie bolo veľkým obohatením pre nás všetkých, ale zvlášť pre sestry benediktínky, veď sme takto spolu s nimi mohli vytvoriť jedno veľké spoločenstvo bohuzasvätených a spoločne zvelebovať Boha za Jeho veľkú Lásku, ktorou obdaroval každého z nás, zvlášť za dar povolania k rehoľnému životu. Na záver stretnutia, po takomto bohatom duchovnom nasýtení, boli sme pozvaní k bielemu sviatočnému stolu, kde nasledovalo agapé, ktoré bolo pokračovaním vďačnosti za dar povolania.
sr. M. Anežka
Prijatie rehoľného rúcha
Dňa 17. novembra 2011 v kláštornej kaplnke vo Vrícku prijali novicky sr. M. Karolína, sr. M. Zdenka a sr. M. Chiara rehoľné rúcho. Slávnosti sa zúčastnili desiati kňazi, viaceré sestry i najbližší príbuzní. Blahoželáme im a vyprosujeme plnosť darov pri intenzívnom spoznávaní toho, ktorému sa odovzdávajú i charizmy Kongregácie. Sr. M. Školastika, provinciálna predstavená, ich v úvodnom príhovore povzbudila: rozhodli ste sa odpovedať na Pánovo volanie a vydať sa na cestu za ním, či s ním. Toto svoje odhodlanie chcete vyjadriť i navonok, preto ste požiadali o prijatie vonkajšieho znaku príslušnosti k tejto kongregácii – rehoľného rúcha. Božský Vykupiteľ iste vníma vaše odhodlanie a má pre vás svoj plán, ktorý máte vy, s jeho pomocou, v dennom živote odkrývať a napĺňať. Želám vám
a vyprosujem, aby ste tak ako Panna Mária, v každej situácii, dokázali povedať: „Hľa,
služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
FOTO
Blahoželáme a ďakujeme! 
Dňa 8. októbra 2011 o 10. 30 hod. v kláštore sestier Božského Vykupiteľa v Topoľčanoch slávil ThDr. Marián Červený, PhD, svätú omšu, ktorá bola prejavom vďaky za plnohodnotný život primára MUDr. Michala Šveca pri príležitosti jeho životného jubilea 80 rokov. Slávnosti sa zúčasntila jeho najbližšia rodina, priatelia, spolupracovníci. i niekoko našich sestier. Viaceré sestry ho poznajú, pracovali pod jeho vedením na internom oddelení, mnohým pomohol a bol pre nich morálnou i odbornou oporou. Zvlášť v rokoch totality umožnil našim „sestrám v civily“ pracovať v nemocnici a veľkoryso ich oficiálne prijal ako pracovníčky v rehoľnom rúchu hneď po prevrate. Zachránil mnohé nesmrteľné duše a svojou lekárskou odbornosťou liečil mnohých kňazov i rehoľné sestry. Nech je jeho životom oslávený Boh a odmení mu všetko dobro, čo vykonal v prosech ľudí a zvlášť pre našu Kongregáciu.
Ako odznelo v jednom blahoželaní, naozaj bol vzorom toho ako žiť charizmu Matky Alfonzy Márie v dnešnom svete.
Blahoželáme a darujeme mu „duchovnú kytičku modlitieb“!
FOTO
Do domu Otca... 
nás 1. 11. 2011 predišla naša sestra Protázia, Anna Lacková.
Narodila sa 25. 8. 1921 v Raslaviciach v dobrej katolíckej rodine.
Do Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vstúpila v roku 1942 v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu bola prijatá 22. 8. 1943 v Raslaviciach, kde zložila i prvé sľuby 19. 8. 1945. Večné sľuby zložila 16. 7. 1952 v Košiciach.
Po prijatí rehoľného rúcha pôsobila v Nemocnici v Prešove. Potom sa vrátila do Raslavíc, kde si vykonala kánonický noviciát a zložila prvé sľuby. Po prvých sľuboch pracovala dva roky v Nemocnici v Partizánskom a od roku 1946 v laboratóriu Nemocnice v Spišskej Sobote.
Obdobie nútenej koncentrácie rehoľných sestier prežila v Podolínci (1957), v Jasove (1959), v Broumove a v Domove dôchodcov v Tovačove (1962).
V roku 1988 prišla ako dôchodkyňa do komunity sestier vo Vrícku, odkiaľ ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Protázia bola pokojamilovná, ochotná, veľmi pracovitá sestra a aj v chorobe sa snažila byť užitočná spoločenstvu. S trpezlivosťou niesla svoj kríž choroby. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Protáziou sme sa rozlúčili v piatok 4. 11. 2011 svätou omšou o 10.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.
Do domu Otca... 
nás 27. 10. 2011 predišla naša sestra Mária Arzénia, Anna Jackaninová.
Narodila sa 14. 3. 1926 v Raslaviciach.
Do rehole vstúpila v roku 1946 v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 17. 8. 1947 v Levoči. Prvé sľuby zložila 28. 8. 1949 v Levoči. Večné sľuby zložila 31. 10. 1955 v Rožňave.
V rokoch 1946-1947 pôsobila v Spišskej Novej Vsi. Po skončení kánonického noviciátu pracovala v Nemocnici v Rožňave. Po prvých sľuboch sa vrátila do Rožňavy, kde pracovala v nemocnici a absolvovala doškoľovací ošetrovateľský kurz. V apríli 1960 bola internovaná v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom. Od roku 1961 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohovských Rybkách ako ošetrovateľka pri mentálne postihnutých deťoch. Kvôli zdravotným problémom nemohla ďalej v zariadení pracovať, preto jej predstavení určili nové poslanie v komunite sestier v Levoči. Tu 19 rokov svojou ochotnou službou prispievala k dobrému rodinnému životu spoločenstva a podporovala mladšie sestry v ich apoštolskom nasadení vo farnosti. Mnohí u nej našli ten najvzácnejší poklad, ktorý ako zasvätená Pánovi v sebe ukrývala – Boha a mohli jej zveriť svoje starosti i radosti. V roku 1999 prišla do komunity sestier vo Vrícku, odkiaľ ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Arzenia bola tichá, pracovitá sestra, aj v chorobe ochotná poslúžiť. S trpezlivosťou niesla svoj kríž choroby a svojimi darmi prispievala k radostnej atmosfére v spoločenstve. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Arzéniou sme sa rozlúčili v sobotu 29. 10. 2011 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
Vstup do noviciátu
V sobotu 1. 10. 2011 v kaplnke Domu Matky Alfonzy Márie vo Vrícku prijala provinciálna predstavená sr. M. Školastika do noviciátu naše 3 postulantky. Počas bohoslužby slova prijali požehnané medaily a konštitúcie. Na ceste rehoľného života im budú pomáhať rehoľní patróni - bl. Zdenka Šelingová, bl. pp. Ján Pavol II. a bl. Chiara Luce Badano, ktorých prijali s rehoľný menom....
Z homílie vdp. Ľudovíta Sobôtku po prijatí sestier do noviciátu
Nebojme sa snívať svoje sny, Boh je mocný.
"Na jednom kopci rástli tri stromy. Navzájom diskutovali o svojich nádejach a snoch. Prvý strom povedal: „Mojím snom a prianím je stať sa truhlicou na poklad. Tak by som mohol byť naplnený zlatom, striebrom a vzácnymi drahokamami. Bol by som nádherne skrášlený dekoratívnou rezbou, takže každý by videl tú nádheru.“
Potom druhý strom povedal: „Raz budem mocnou loďou. Budem prevážať kráľa a kráľovné cez oceány a plaviť sa po celom svete. Každý sa bude cítiť so mnou bezpečne, pretože sila trupu lode bude mohutná.“
Nakoniec tretí strom povedal: „Ja chcem vyrásť a byť najvyšší a najsilnejší strom v lese, takže ľudia ma budú vidieť na vrchole kopca a pohliadnu hore k mojim vetvám, ktoré siahajú až k nebu a pomyslia si, ako som svojimi vetvami blízko Boha. Budem najväčším stromom po celý čas a ľudia si ma budú stále pamätať a pripomínať.
Po pár rokoch ich modlitieb za uskutočnenie svojich snov, prišla k stromom skupina drevorubačov. Keď jeden drevorubač prišiel k prvému stromu, povedal: „Vyzerá skutočne ako silný strom, myslím, že by som mal možnosť predať drevo tesárom“ a začal strom stínať. Strom bol šťastný, pretože vedel, že tesár z neho urobí truhlu na poklady.
Pri druhom strome drevorubač povedal: „Toto je silný strom, mohol by som predať drevo
v lodeniciach.“ Druhý strom bol tiež šťastný, lebo vedel, že je na dobrej ceste stať sa mohutnou, kráľovskou loďou.
Tretí strom, keď k nemu drevorubači prišli, dostal strach, pretože vedel, že ak ho zotnú, jeho sen, byť najväčším stromom, sa už nikdy neuskutoční. Jeden z drevorubačov povedal: „Nepotrebujem nič zvláštneho z tohto stromu, napriek tomu si ho vezmem“ a zoťal ho.
Keď sa prvý strom dostal k tesárom, bola z neho urobený krmelec pre zvieratá. Bol umiestený do maštale a naplnený senom i slamou. Toto vôbec nebolo to, čo si prial a za čo sa tak vrúcne modlil.
Druhý strom bol rozrezaný a bola z neho vyrobená malá rybárska loďka. Jeho sen, stať sa mohutnou loďou, prevážajúcou kráľa, sa tiež skončil.
Tretí strom bol rozrezaný na väčšie kusy dreva a položený na pusté miesto v temnote.
Uplynulo viac rokov a stromy už na svoje sny dávno zabudli.
Potom, jedného dňa muž a žena prišli do maštale. Ona porodila a položila dieťa na slamu do krmelca, ktorý bol vyrobený z prvého stromu. Strom mohol vycítil dôležitosť tejto udalosti
a vedel, že držal najväčší a neprekonaný poklad v celých dejinách ľudstva.
O pár rokov neskôr, skupinka mužov vstúpila na rybársku loďku, vyrobenú z druhého stromu. Jeden z nich bol unavený a zaspal. Zatiaľ čo sa plavili, na mori sa strhla veľká búrka a strom vedel, že nie je dosť silný, aby búrke odolal. Ostatní zobudili spiaceho muža a On vstal a zvolal: „Utíš sa!“ a búrka utíchla. Vtedy strom vedel, že niesol Kráľa Kráľov. A sen sa mu splnil nad jeho očakávania.
Konečne niekto prišiel a vzal tretí strom. Bol nesený mužom cez ulicu, kde sa mu ľudia vysmievali a zosmiešňovali ho. Keď prišli na dané miesto a zastavili, muž bol pribitý na ten strom a pozdvihnutý k nebu, aby zomrel na vrchole kopca. Keď prišla nedeľa, strom si uvedomil, že bol dosť silný na to, aby mohol stáť na vrchole kopca a byť tak blízko Boha ako len bolo možné. Ešte stále, keď sa ľudia naň pozerajú, dívajú sa hore k nebu a pritom myslia na Boha, pretože Ježiš bol na tomto strome ukrižovaný, aby nás vykúpil.
Nie vždy vieme, aké má Boh s nami úmysly. Často sa nám nezdá, že veci idú podľa našich predstáv, ale vedzme, že Boh má pre nás plán. Pokiaľ vložíme svoju dôveru na Boha, On nám dá veľké dary. Každý z tých troch stromov získal to, po čom túžil, ibaže nie cestou, ktorú si predstavoval.
Mali by sme vedieť, že Jeho cesty nie sú naše cesty, ale tie Jeho sú vždy tie najlepšie."
Do domu Otca... 
nás 5.9.2011 predišla naša sestra Mária Balzamína, Agnesa Belková.
Narodila sa 7. 7. 1932 v Stankovanoch, kde vyrastala so svojimi 5 súrodencami. Neskôr sa presťahovali do Vrútok, keďže otec bol železničiar. Základné vzdelanie získala v Stankovanoch a vo Vrútkach, stredné v Ružomberku a v Spišskej Novej Vsi.
Rehoľné rúcho prijala 11. 8. 1948 v Levoči. Prvé sľuby zložila 28. 8. 1949 v Levoči a večné sľuby 29. 10. 1958 v Rožňave.
V rokoch 1949 – 1950 pracovala v detských jasliach v Spišskej Novej Vsi. V roku 1950 bola preložená do Nemocnice v Rožňave, kde pracovala na detskom a na internom oddelení. Medzitým si urobila dvojročnú zdravotnícku školu. V roku 1960 bola internovaná so sestrami do Kláštora pod Znievom a od roku 1963 do Jasova, ako invalidná dôchodkyňa. Tu pracovala do roku 1988. Krátky čas ako dôchodkyňa strávila v Charite v Hronskom Beňadiku. Po zrušení Charity v Hr. Beňadiku bola od 1. 12. 1989 v Charitnom domove v Rúbani. Od roku 1994 pôsobila v Raslaviciach a od roku 2004 v Kláštore Božského Vykupiteľa v Nesvadoch. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Balzamína vrúcne túžila zasvätiť sa Božskému Srdcu a plniť Božiu vôľu, preto vstúpila do kláštora. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Balzamínou sme sa rozlúčili v stredu 7. septembra 2011 svätou omšou o 10.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
Stretnutie predstavených 
V dňoch 26. – 29. 9. 2011 sa v provinciálnom dome v Spišskej Novej Vsi uskutočnilo stretnutie provinciálneho vedenia s miestnymi predstavenými. Stretnutia sa zúčastnila aj novozvolená generálna predstavená sr. M. Katarína Krištofová, ktorá priblížila sestrám Zakladateľku Matku Alfonzu Máriu ako sestru predstavenú, zhodnotila kroky, ktoré boli podniknuté v procese jej blahorečenia a povzbudila sestry svojimi ďalšími príspevkami v diskusii. Prizvané boli aj sestry pozorovateľky. Prítomné sestry mohli nanovo načerpať silu k svojej službe a dohodnúť sa na ďalších úlohách. V týchto dňoch sestry oslávili aj 162. výročie založenia Kongregácie. Slávnostnú ďakovnú sv. omšu slávil Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček, PhD.
V nedeľu sa prítomné sestry zúčastnili výletu do Zakopaného do sanktuária Matky Božej Fatimskej a splavovali Dunajec z Červeného Kláštora. Mali možnosť prežiť chvíle s Pánom na pútnom mieste v Poľsku i prežiť radosť sesterského spoločenstva.
FOTO
Do domu Otca... 
nás 16. augusta 2011 predišla naša spolusestra Mária Zita Csókásová.
Narodila sa 14. 11. 1936 v Leviciach v robotníckej rodine. Po ukončení štúdií nastúpila do zamestnania v Štátnej sporiteľni v Leviciach, kde pracovala až do odchodu do kláštora na Velehrade. Tu bola prijatá do noviciátu 12. 11. 1969. Prvé sľuby zložila 19. 3. 1972 a večné sľuby 19. 3. 1982. Pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti na Velehrade ako pomocná zdravotná pracovníčka. V roku 1973 bola zo zdravotných dôvodov preložená do Domova dôchodcov v Tovačove. V rokoch 1986-1995 opatrovala ťažko chorú matku. Po jej úmrtí sa 20. 5. 1995 vrátila do spoločenstva sestier v Charitnom domove v Rúbani. V roku 1997 sa so sestrami presťahovala do novopostaveného Kláštora Božského Vykupiteľa v Nesvadoch, kde podľa svojich síl pomáhala spolusestrám. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Zita vstúpila do kláštora, aby pracovala a chválila Boha, na Jeho väčšiu česť a slávu a pre spásu duší. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Zitou sme sa rozlúčili vo štvrtok 18. 8. 2011 svätou omšou o 11.00 hod. v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.
Do domu Otca... 
nás dňa 21. júla 2011 predišla naša spolusestra Mária Gabriela Pillárová.
Narodila sa 8. 7. 1925 v Bardejove – Zábave ako najmladšia z 10 detí.
Cítila v sebe povolanie k zasvätenému životu, preto sa v roku 1939 stala kandidátkou Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa, v ktorej už pôsobili jej dve rodné sestry. Do noviciátu bola prijatá 24. 8. 1944 v Raslaviciach. Prvé sľuby zložila 18. 8. 1946 v Levoči. Večné sľuby zložila 21. 8. 1954 v Košiciach.
Ako kandidátka študovala na Gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. Po maturite prijala rehoľné rúcho. Po ukončení vnútorného noviciátu študovala na Filozofickej fakulte v Bratislave odbor francúzština a slovenčina. V rokoch 1950-1958 pôsobila vo Fakultnej nemocnici v Košiciach, kde pracovali naše sestry, ale učiť už nemohli. Na zubnej klinike pracovala ako inštrumentárka a sekretárka prednostu. V roku 1958 došlo k násilnému odsunu rehoľných sestier z nemocníc. Sestra Gabriela musela tiež zanechať túto prácu a odišla pôsobiť na Velehrad, kde ako pomocná zdravotná sestra pracovala s telesne a duševne postihnutými ľuďmi. Od roku 1990 pôsobila ako dôchodkyňa v komunite sestier na Geriatrii v Košiciach. V roku 2002 prišla do Vrícka. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Gabriela bola obetavá, trpezlivá, ochotná poslúžiť. Svoje talenty (hudba, znalosť cudzích jazykov) ochotne využívala pre všetkých. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Gabrielou sme sa rozlúčili v pondelok dňa 25. 7. 2011 svätou omšou o 10.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
Blahoželáme 
V stredu 18. mája 2011 v Kláštore Matky Alfonzy Márie vo Vrícku celebroval sv. omšu otec biskup Mons. Rudolf Baláž spolu so šiestimi kňazmi. Slávnostná Eucharistia sa konala pri príležitosti životného jubilea 90. rokov sestier z komunity vo Vrícku – sestry Domitily, Claudie, Augusty, Protázie, Regíny, Celiny a duchovného otca vdp Jozefa Čemana, ktorý pôsobí v susednom kláštore u Milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok. V homílii otec biskup poukázal na hodnotu duchovného povolania kňaza i rehoľnej sestry i docenil nasadenie za zdravé kresťanské hodnoty laikov. Slávnostnej svätej omše a následného sviatočného agapé sa okrem provinciálnej predstavenej sr. Školastiky zúčastnili i ďalšie sestry vykupiteľky, satmárky, starosta obce s rodinou, zamestnanci Charitného domova i klientky Útulku sv. Alžbety. Ďakujeme Bohu i jubilujúcim sestrám za svedectvo zasväteného života.
FOTO
Ján Pavol II.
Na blahorečenie Jána Pavla II. sme cestovali vlakom. Spolu s nami cestovali aj kňazi, ktorí sa postarali o duchovný program.
Do Ríma sme prišli o 6.00 hodine v nedeľu ráno. Námestie pred bazilikou a priľahlé ulice už boli zaplnené, my sme sa dostali len k Anjelskému hradu, kde sme sledovali všetko cez veľkoplošnú obrazovku. O 8.30 hod nám na obrazovke ponúkli zostrih z ciest Jána Pavla II. Neskôr sme sa modlili ruženec Božieho milosrdenstva a potom začala slávnosť blahorečenia Jána Pavla II. Na tvári sv. otca Benedikta XVI. bolo vidieť radosť. A aj my sme ju naozaj mali, keď sme ho videli ísť pomedzi dav pútnikov. Zvláštna chvíľa dojatia nastala pri odhaľovaní obrazu už blahoslaveného Jána Pavla, keď mne a mnohým okolo nás stekali po tvári slzy.
Po sv. omši sme mali túžbu po Eucharistii, keďže pre množstvo pútnikov nebolo možné každému cez sv. omšu priniesť Božie telo. Druhá túžba, ktorá nás poháňala, bola dostať sa do baziliky a; uctiť si telesné ostatky blahoslaveného Jána Pavla II. Presunuli sme sa k bazilike a tam sme sa stretli s našou sr. Kingou. Zaviedla nás do kostola Božieho milosrdenstva, kde sme mohli pristúpiť ku sv. prijímaniu a po malom nákupe sme sa zmiešali s davom, ktorý čakal na vstup do baziliky sv. Petra. Tu sme sa rozlúčili so sr. Kingou. Za všetko jej ďakujeme.
Do radu sme sa dostali okolo15,30 hod. a pred 18. hodinou sme vstúpili do baziliky. Pred vstupom, sme sa snažili sústrediť, aby nám tento čas milosti len tak neunikol, mysliac na to, že sa v bazilike nebudeme môcť dlhšie zdržať. Nad naše očakávanie sme tam mohli zotrvať viac ako hodinu.
Pri relikviách blahoslaveného Jána Pavla II. sme sa modlili za všetkých a prosili o príhovor hlavne za tých, ktorých sme niesli vo svojich srdciach a za ktorých sme obetovali celú cestu a každú námahu. Modlili sme sa aj za všetky členky našej kongregácie, aby sme podľa jeho príkladu dokázali svedčiť o Ježišovi Kristovi a o jeho láske tam, kde sme poslané a aby sme sa vedeli s Ježišom spájať v hlbokej modlitbe.
Z Ríma sme si odniesli hlboké zážitky a hlavne väčšiu vieru v Božiu lásku a jeho starostlivosť o nás.
Ďakujeme vedeniu Slovenskej provincii, že sme mohli byť účastné na tejto veľkej udalosti.
Sr. M. Ulrika, sr. M. Judita, Straník
FOTO
Do domu Otca... 
nás 3.2.2011 predišla naša spolusestra Mária Róberta Fecková.
Narodila sa 12. 10. 1922 v Hervartove v roľníckej rodine ako najstaršia zo štyroch detí.
Do rehole vstúpila ako kandidátka 22. 8. 1945 v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 18. 8. 1946 v Levoči. Prvé sľuby zložila 28. 8. 1949 v Levoči. Večné sľuby zložila 31. 10. 1956 v Rožňave.
V rokoch 1945-1946 pôsobila v Bratislave na majeri, odkiaľ sa v roku 1946 vrátila na obliečku do Spišskej Novej Vsi. Po obliečke pracovala v Nemocnici v Rožňave. V roku 1948 prišla do Levoče do vnútorného noviciátu. Po prvých sľuboch sa vrátila do Rožňavy kde pracovala v nemocnici a absolvovala doškoľovací ošetrovateľský kurz. V apríli 1960 bola internovaná v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom. Od 17. 3. 1961 pôsobila v ÚSS v Rohove ako ošetrovateľka pri mentálne postihnutých deťoch. V roku 2002 prišla do komunity sestier vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Roberta bola tichá, pracovitá sestra, ochotná poslúžiť. Veľmi rada vyšívala a šila alby, superky, oltárne plachty. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a príjme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Robertou sme sa rozlúčili v pondelok dňa 7. 2. 2011 svätou omšou o 10.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
FOTO
Do domu Otca...
nás dňa 31.1.2011 predišla naša spolusestra Mária Fidelis Javorská.
Narodila sa 8. 3. 1926 v Gaboltove v roľníckej rodine ako najstaršia zo štyroch detí.
Do rehole vstúpila ako kandidátka 4. 11. 1945 v Spišskej Novej Vsi. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 18. 8. 1946 v Levoči. Prvé sľuby zložila 24. 8. 1950 v Levoči. Večné sľuby zložila 19. 8. 1956 vo Františkove nad Ploučnici.
Po obliečke pracovala v Nemocnici v Košiciach do roku 1948. Tam od roku 1948 do roku 1950 absolvovala ošetrovateľskú školu. Potom sa vrátila do Levoče a zakrátko bola sústredená v kláštore v Spišskej Novej Vsi. Od 1. 9. 1950 do 30. 10. 1950 pracovala na štátnych majetkoch v Markušovciach, od 1. 5. 1951 do 18. 10. 1951 šila monterky pre Závody kpt. Nálepku v Prešove. Potom bola s druhou skupinou sestier vysťahovaná do Čiech do Hájnic u Trutnova, odtiaľ do Šluknova. Od 1. 4. 1967 do 6. 6. 2001 pôsobila na Velehrade, okrem jedného roka, ktorý strávila na Vrícku. V roku 2001 prišla do komunity sestier vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Fidelis bola tichá, skromná sestra, ktorá s láskou konala zverené práce, najmä službu sakristianky. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Fidelis sme sa rozlúčili vo štvrtok dňa 3. 2. 2011 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
Do domu Otca... 
nás dňa 26.12.2010 predišla spolusestra Mária Huberta, Terézia Babinská.
Narodila sa 18. 1. 1932 v Hruštíne.
Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 28. 8. 1949 v Levoči. Prvé sľuby zložila 8. 9. 1950 v Rožňave, večné sľuby 29. 10. 1958 v Rožňave.
Po noviciáte začala pracovať v nemocnici v Rožňave na detskom oddelení. Popri zamestnaní študovala na dvojročnej zdravotníckej škole. Ako detská sestra pracovala do roku 1960, keď rehoľné sestry pracujúce v zdravotníctve boli internované. Sr. M. Huberta pôsobila v Charitnom domove v Kláštore pod Znievom a pracovala na Štátnych majetkoch v Diviakoch. Od roku 1961 pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti v Rohovských Rybkách. V roku 1989 bola preložená do komunity v Levoči. V roku 2009 prišla do komunity sestier vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Huberta ochotne pomáhala v spoločenstve pri každej práci. Bola príkladom láskavej a prívetivej sestry. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Hubertou sme sa rozlúčili v stredu dňa 29. 12. 2010 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier a veriaceho Božieho ľudu.
Do domu Otca... 
nás dňa 7.12.2010 predišla spolusestra Mária Imelda Hančovská.
Narodila sa 20. 8. 1922 v Bardejove v maloroľníckej rodine ako najstaršia zo 4 detí.
Dňa 24. 8 1937 odišla do Nových Zámkov, kde študovala na Rodinnej škole. Po pripojení Nových Zámkov k Maďarsku v roku 1939 prišla do Spišskej Novej Vsi, kde bol zriadený provinciálny dom. Do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa bola prijatá 25. 8. 1940 a strávila ho v Raslaviciach. Prvé sľuby zložila 23. 8. 1942 v Raslaviciach. Večné sľuby zložila 27. 7. 1947 v Spišskej Novej Vsi.
Po zložení prvých sľubov od 1. 9. 1942 študovala na Obchodnej akadémii v Poprade a v Bratislave, kde aj 10. 6. 1946 zmaturovala. Po maturite pracovala ako výpomocná učiteľka na Obchodnej škole v Spišskej Novej Vsi. Po sústredení v roku 1950 celý ďalší úsek života prežila v charitných zariadeniach: Modra (1951), Číž (1952), Jasov (1954), Slovenská Ľupča (1961), Hronský Beňadik (1969), Vrícko (1990). V roku 1994 - po obnovení provinciálneho domu prišla do Spišskej Novej Vsi. Dlhší čas jej bola zverená služba provinciálnej ekonómky. V roku 2007 prišla do komunity sestier vo Vrícku. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Imelda precízne a svedomito vykonávala zverené práce. Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Imeldou sme sa rozlúčili vo štvrtok dňa 9. 12. 2010 svätou omšou o 11.00 hod. v kostole sv. Bartolomeja vo Vrícku, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
Do domu Otca... 
nás predišla naša spolusestra Mária Róza, Helena Bolyóšová.
Narodila sa 7. 9. 1929 v Čakanovciach. Pochádzala z dobrej kresťanskej rodiny.
Dňa 28. 8 1949 v Levoči bola prijatá do noviciátu Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa a prijala rehoľného rúcho. Prvé sľuby zložila 8. 9. 1950 v Spišskej Novej Vsi. Doživotné sľuby zložila 6. 7. 1959 na Velehrade.
Po obliečke pracovala ako ošetrovateľka v Rožňavskej nemocnici. Prvé sľuby zložila v čase násilnej koncentrácie rehoľníkov v Spišskej Novej Vsi. Ďalšie roky zasväteného života prežila v Benešove nad Ploučnici (1951), na Velehrade (1958), v Slovenskej Ľupči (1960), v Hronskom Beňadiku (1969) a Rúbani (1989), v Spišskej Novej Vsi (1994). V roku 2008 prišla do komunity sestier v Nesvadoch. Z tohto spoločenstva sestier ju Pán povolal do večnej vlasti.
Sestra M. Róza s láskou vykonávala pridelené práce. Svedomite využívala čas. Naučila sa vyšívať na šijacom stroji a zručne zhotovovala liturgické rúcha, oltárne plachty a iné liturgické doplnky.
Ťažkosti choroby znášala trpezlivo a s odovzdanosťou do Božej vôle. Veríme, že jej Pán odmení každú službu i obetu a prijme ju do svojho Kráľovstva.
So zosnulou sestrou Máriou Rózou sme sa rozlúčili v sobotu dňa 28. 8. 2010 svätou omšou o 11.00 hod. v Dome smútku v Nesvadoch, po ktorej boli jej telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne na dočasný odpočinok.
Dušu našej zosnulej spolusestry odporúčame do modlitieb sestier
a veriaceho Božieho ľudu.
Na miestach založenia... 
Od 30.7.2010 do 3.8.2010 sa v Oberbronne konalo Stretnutie noviciek a junioriek kongregácií, ktoré vznikli zo založenia Matkou Alfonzou Máriou. Bolo nám dopriate stráviť vzácny čas v spoločenstve, ktoré prekročilo hranice Kongregácií a zjednotilo sa v Kristovom duchu vďaka osobnosti Matky Zakladateľky Alfonzy Márie. Ako jej dcéry prežili sme skutočné sesterské spoločenstvo.
„Sestra Vykupiteľka? Ako na to?“
Povolané Kristom Vykupiteľom, v duchu Matky Alfonzy Márie poslané k ľuďom
štvrtok: sestry našej kongregácie v doprovode so sr. Monikou Heuser, „niederbronnskou“ generálnou asistentkou, mali možnosť navštíviť Niederbronn a miesta úzko späté so založením kongregácie. FOTO
piatok: sestry strávili niekoľko hodín v Strassburgu, sídle diecézy, prezreli si katedrálu a miesta spojené so životom MAM. Poobede privítali ďalšie účastníčky stretnutia a po spoločnej svätej omši a dobrej večeri oficiálne začalo Stretnutie noviciek a junioriek kongregácií pochádzajúcich zo založenia Matkou Alfonzou Máriou. Po srdečnom privítaní generálnymi predstavenými sr. M. Júliou a sr. M. Lucellou naštartovalo predstavovanie, ktoré pokračovalo aj na ďalší deň. FOTO
sobota (deň úmrtia MAM): za osobným predstavovaním nasledovalo pútavé predstavenie jednotlivých kongregácií a popoludnie už bolo venované hlavnej téme dňa: Povolané Kristom Vykupiteľom, ktorú pripravila šoproňská kongregácia. Spoločná i osobná meditácia a vzájomné zdieľanie boli prípravou na večernú modlitbu v Oratóriu, kde sú uložené ostatky Matky Alfonzy Márie. FOTO
nedeľa (slávnosť sv. Alfonza – patróna našich Kongregácií): niederbronnská kongregácia pripravila deň s témou ...v duchu Matky Alfonzy Márie. Opäť práca v skupinách i vzájomné zdieľanie a poobede spoločná púť po stopách Matky Alfonzy Márie z Oberbronnu „cez pole“ do Niederbronnu. Vyvrcholením dňa bolo slávenie Eucharistie v niederbronnskom „kláštoríku“ a pestrý večer plný súťaží, radosti a zvonivého smiechu. FOTO
pondelok: tému ...poslané k ľuďom pripravila würzburgská kongregácia. Úvodom bola meditácia kríža z izby Matky Alfonzy Márie, potom nasledovala tvorivá práca rozjímania a predstavenia skutkov milosrdenstva v dnešnom svete podľa Msgr. Wanke-ho a po spoločných vešperách a adorácii Eucharistického Krista vyslanie našich mladých sestier ich generálnymi predstavenými a generálnymi asistentkami, aby ohlasovali milosrdnú lásku Boha tomuto svetu. FOTO
utorok: vďaka Božej pomoci a službe nezabudnuteľných šoférov Jána a Jozefa sa sestry šťastne vrátili do svojich komunít. FOTO
----------------
Ďalšie články v sekcii:
IDENTITAPOSLANIELOGOŠTRUKTÚRA KONGREGÁCIEKOMUNITYPERMANENTNÁ FORMÁCIAJUNIORÁTNOVICIÁTPOSTULÁTO NAŠICH SPOLOČENSTVÁCH
