SWF Object ... loading

Ochrana osobných údajov

Naša organizácia, Kongregácia sestier Božského Vykupiteľa, spracúva osobné údaje podľa zásad v súlade s platnou právnou úpravou. Princípy ochrany osobných údajov, podľa ktorých postupuje, ako aj kontakt na zodpovednú osobu sa nachádza na: www.gdpr.kbs.sk.

 

 

 

UŽITOČNÉ ODKAZY

 

Liturgia hodín

  

NAŠE PROVINCIE/REGIÓN

Maďarská

Rakúska

Americký región

 

NAŠE SESTERSKÉ KONGREGÁCIE

Oberbronn

Francúzska provincia

Nemecká a Rakúska provincia

Slovenská provincia

Wurzburg

Nemecká provincia

Americká provincia

 

blahorečenie MAM

alfonzamariaeppinger

congregatio SDR

Alžbetka, n.o.

Sväté písmo

KBS
Povolania

Rehole

Evanjelizácia
Christnet

Časopis ZZ

 

 

PRVÉ PRAVIDLÁ

 

diktované a stanovené ctihodnou

zakladateľkou

Matkou Alfonzou Máriou

  

v roku 1849 

Rehoľa Dcér Božského Vykupiteľa na ošetrovanie chudobných chorých a na podporu iných chudobných

 

založená ku cti božského srdca Ježišovho a Najsvätejšieho a Nepoškvrneného srdca Panny Márie a pod ochranou svätého Alfonza Márie de Liguori a svätej Terézie Avilskej

  

Úvod

(Napísal biskup Andrej Räss)

 
     Navštevovať chorých a prostredníctvom duchovnej a telesnej pomoci im pomáhať, je určite jedným z najkrajších skutkov milosrdenstva. V takomto stave, keď si sám človek nemôže pomôcť, musí mu byť veľmi príjemné, ak sa súcitní ľudia priblížia k jeho lôžku, aby mu vliali útechu a odvahu, nakoľko je to možné, účasťou a starostlivým ošetrovaním sa snažia zmierniť jeho utrpenie. Keď ale vo všeobecnosti chorí tak veľmi potrebujú prejavy nášho súcitu a pomoci, o čo milosrdnejší musíme byť k chudobným chorým, ktorým najviac chýba dobrá opatera, primeraná a výživná strava a iná pomoc. Cirkev vždy videla chudobných chorých ako hlavný predmet svojej dobročinnosti a svojim veriacim naliehavo odporúčala starať sa o nich. Odtiaľ sú pekné skutky kresťanskej dobročinnosti, ktoré naši zbožní predkovia založili a bohato sponzorovali. Chcem spomenúť množstvo nemocníc, v ktorých boli chudobní chorí prijímaní a s veľkodušnou láskou ošetrovaní. Avšak ďaleko početnejšie sú mestá a osady, v ktorých sa nedajú nájsť žiadne útulky pre trpiacu chudobu a nemôžu sa ani zriadiť pre nedostatok prostriedkov. Preto sa často stáva, že chudobný chorý musí úboho trpieť biedu a vzdychať s tridsaťosem rokov chorým pri rybníku v Jeruzaleme: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda.[Jn 5, 7]Síce na všetkých miestach sú dobročinné duše, ktoré sa ponáhľajú  na pomoc chudobným chorým, avšak, pretože pri vykonávaní pomoci nie je žiadny poriadok, je to pre chorých skôr škodlivé, než priaznivé. Do príbytkov chorých možno prísť niekoľkokrát, bez toho, aby sme stretli človeka, ktorého by sa chorý dočkal, aby vystriedal príbuzných vyčerpaných od služby v bdení. Títo často trpia viac než sám chorý; ustarostení o vlastnú obživu musia často nechať chorého bez pomoci, aby si obstarali stravu. Súcit s ich vlastnými zväčšuje bolesti chorého. Potom sa opäť stáva, že pri chorom stretneme milosrdných ľudí, ale niekedy toľkých naraz, že naplnia izbu a tým, rovnako ako Jóbovi jeho priatelia, viac chorému priťažia než ho občerstvia; viac mu poškodia než pomôžu. Čo sa týka odvaru, nápoja a výživnej stravy, chorý musí na ne čakať viac dní: potom sa zasa stáva, že mu zo všetkých strán naraz pošlú viac, než pre neho možno použiť alebo uschovať; a často je to tak neúčelná strava, že je pre chorého väčšinou škodlivá. Chorí nechcú ani pomoc lekára, z jedinej príčiny, pretože si nemôžu zaobstarať predpísané lieky; tak je choroba, ktorej by sa v počiatkoch pomocou nepatrného prostriedku dalo vyhnúť tak vážna, že často viac nemôže pomôcť žiaden prostriedok.
 
Poďme k čistotnosti, ktorá je pre chorých v určitej miere nad liekmi. Aký smutný tu často leží chorý! Kvôli nedostatku bieleho prádla musí niekoľko dní trpieť v biednej potom presiaknutej posteli. Keď je prádlo v praní, musí tu ležať na holej posteli. A koľko mnohých iných vecí je potrebné chorému zaobstarať, chudobný je väčšinou zbavený všetkých týchto vecí. Tak je to aj so zdravými chudobnými. Chudobní v domoch ostávajú všade väčšinou zabudnutí, kým pouliční žobráci dobročinnosť, ktorá im väčšinou slúži na podporu ich nemravného potulovania, zneužívajú. Rehoľná spoločnosť, ktorá sa zaviaže k najsvätejšej a  najpodstatnejšej povinnosti poriadne ošetrovať chudobných chorých v ich príbytkoch a poskytovať im duchovné a telesné skutky milosrdenstva a rovnako vyhľadávať zdravých chudobných v ich príbytkoch, aby núdzni boli skutočne podporovaní a aby v danom okamihu, kde im bude almužna stačiť, pomohla aj ich duchovným potrebám, taká rehoľa je pre mestá a pre vidiek nutnou potrebou, aj keď sa tak veľmi zväčšila dobročinnosť ústavov, predsa pre takúto rehoľu až doteraz ostala medzera. Ako obdivuhodne múdry je predsa Boh vo svojej prozreteľnosti voči trpiacemu ľudstvu. Jeho pomoc príde vždy v pravom čase. Práve dnes, potom, čo bolo márne vymyslených tisíc rôznych prostriedkov, ako pomôcť strašne rastúcemu pauperizmu a kde nastupuje rečniaci socializmus a vyhlasuje sám o sebe, že je povolaný prísť na pomoc chudobnému ľudu, ale zatiaľ vždy ostáva len pri pekných teóriách, práve dnes dáva Pán svojej Cirkvi rehoľnú spoločnosť na podporu chudobných v ich príbytkoch v zhromaždení Dcér Božského Vykupiteľa.
A preto si Boh v každom čase volí na uskutočnenie najväčších diel najnenápadnejšie prostriedky, aby zahanbil pýchu ľudí, tak aj na uskutočnenie svojich úmyslov, čo sa týka tejto rehole, poslúžil si jednou slabou a pred svetom neznámou, ale jemu milou pannou.
Prečo táto rehoľa je zriadená ku cti Božského Srdca Ježišovho a  Najsvätejšieho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, je zrejmé. Dcéry Božského Vykupiteľa si majú uctievať tieto Najsvätejšie Srdcia predovšetkým napodobňovaním dobročinnosti voči núdznym, čo je vlastne ich najkrajšie uctenie. A skutočne, kde nájdeme srdce, ktoré bolo milosrdné voči chorým a núdznym, keď nie v Božskom Srdci Ježišovom? Len otvorme evanjelium, potom nájdeme každý krok Božieho Syna označený dobročinnosťou voči chudobným a utláčaným. Jediné slovo núdzneho alebo jeho príbuzných stačilo, aby sa pohlo súcitné Ježišovo Srdce. „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť!“ povedal mu malomocný. Ježiš mu hneď odvetil: „Chcem, buď čistý!“ [Mt 8, 2-3] „Pane, sluha mi leží doma ochrnutý a hrozne trpí“ povedal mu stotník z Kafarnaumu. Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho.“ [Mt 8, 6-7] A pomohol ešte tisícom iných bez toho, aby po prednesení svojich prosieb museli dlho čakať.
Prorok Izaiáš uviedol obdivuhodnú pomoc chudobnému chorému ako jeden z poznávacích znakov, podľa ktorých možno spoznať Mesiáša: „Povedzte malomyseľným: ,Vzchopte sa, nebojte sa, hľa, váš Boh! Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás.‘ Vtedy sa roztvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá“ (Iz 35, 4-6).
Na túto predpoveď sa odvolal aj Ježiš, keď povedal Jánovým učeníkom, keď sa ho prišli opýtať či je to on, čo má byť poslaný: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium“ (Mt 11, 4-5).
Rovnako teda ako sa Ježiš dal spoznať, že je prisľúbený Vykupiteľ účasťou na obdivuhodnej a činnej láske k blížnemu, taktiež chce, aby bola činná láska poznávacím znamením, podľa ktorého poznajú jeho učeníkov: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (Jn 13, 35). Božské Srdce Ježišovo má byť vzorom, podľa ktorého sa majú formovať srdcia jeho nasledovníkov. On je milosrdný Samaritán, na príklad ktorého nás sám upozorňuje a dodáva: „Choď a rob aj ty podobne!“ [Lk 10, 37] 
Po Božskom Srdci Ježišovom niet iného milosrdnejšieho srdca, než Najsvätejšie a Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, pod ktorým počala Božieho Syna a počas deviatich mesiacov ho nosila. Medzi inými príkladmi účinného súcitu, ktoré nám dala svätá Božia Matka počas svojej pozemskej púte, bol aj ten na svadbe v Káne Galilejskej. Videla núdzu, v ktorej boli ľudia kvôli nedostatku vína;  pohnutá súcitom povedala svojmu Božskému Synovi: „Nemajú vína.“ [Jn 2, 3] Odvtedy, čo má Mária ako Kráľovná neba účasť na sláve svojho Syna, milióny ľudí  kresťanského sveta na jej príhovor obdržali pomoc v chorobe a v trápení. Na všetkých miestach veriaci vyznávajú, že Máriino Srdce je po Božskom Srdci Ježišovom najšľachetnejšie a najdobročinnejšie Srdce. Preto ju aj Cirkev nazýva Matkou milosrdenstva, Útechou zarmútených, Uzdravením chorých a Pomocnicou kresťanov. A tak nasledovať túto Matku milosrdenstva v ustavičnom milosrdenstve nemôže byť pre ňu ničím iným, než jej najvyšším zaľúbením.
Nakoniec si rehoľa Dcér Božského Vykupiteľa zvolila za svojich patrónov svätého Alfonza de Liguori a svätú Teréziu Avilskú, aby si na ich príhovor a pod ich ochranou neustále zachovala pravého rehoľného ducha; pretože obaja svätí sú známi tým, že rehoľné spoločnosti, ktoré boli nimi založené, celkom obnovili, a pretože obaja svätí boli s veľkou dôverou uctievaní zbožnou pannou, prostredníctvom ktorej Boh chce založiť rehoľu.
 
  

Pravidlá rehole dcér Božského vykupiteľa

 
  1. kapitola

     

 

Cieľ, poslanie a Duch dcér Božského Vykupiteľa

 
§ I
 
Tak ako už bolo predbežne povedané v úvode, poslaním rehole musí byť vykonávanie nasledovných skutkov milosrdenstva: podporovať chudobných a chorých; chudobných šatstvom, stravou a keď je to potrebné aj peňažnými darmi; chorých, ak sú opustení a nemajú strechu nad hlavou prijatím do domu. Takýmto, ako aj iným chudobným chorým, musí sa pomôcť v  ich vlastných domoch dobrým obslúžením prostredníctvom vhodnej a primeranej stravy, liekmi, čistým prádlom a bielizňou; ale zvlášť sa má rehoľa starať o spásu duší tak chudobných, ako aj chorých a usilovať sa o to zo všetkých síl. Rehoľa musí prijať chudobné opustené deti a starať sa o nich, až kým nie sú nábožensky dostatočne vyučené a nepristúpili k prvému svätému prijímaniu.
 
§ II
 
Aby sa dobré dielo konalo s horlivosťou a bolo záslužné pred Bohom, musí sa konať kvôli Bohu. Bez tohto úmyslu je všetko chladné a prázdne, lebo každá prirodzená pohnútka k dobru je slabá a nemôže dosiahnuť nadprirodzené zásluhy. „Keby som robil všetko dobro,“ hovorí sv. Pavol, „ a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.“ [1 Kor 13, 1] „Kto nemiluje,“ píše sv. Ján, „ostáva v smrti.“ [1 Jn 3, 15] Láska, o ktorej tu hovoria obaja apoštoli ako o dôvode k dobročinnosti, nie je len láska k blížnemu sama, ale aj láska k Bohu; pretože láska k Bohu a láska k blížnemu sú len jedno, nemôžu sa od seba oddeliť. Opravdivá láska k blížnemu musí mať vždy za základ lásku k Bohu, blížny má byť milovaný kvôli Bohu. Kto teda slúži ľuďom a tým sa snaží zapáčiť ľuďom alebo hľadá ľudskú chválu, ten už dostal svoju odmenu, tak ako farizej v evanjeliu; ten nie je, ako sa vyjadril sv. Pavol, služobníkom Krista, a preto nemôže od neho očakávať odmenu. Preto dcéry Božského Vykupiteľa pri svojej službe lásky nemajú mať v  úmysle nič iné ako dosiahnutie zaľúbenia u Boha; podobať sa Božskému Srdcu Ježišovmu a  Najsvätejšiemu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V osobe chudobného chorého majú slúžiť samej osobe Ježiša Krista, mysliac na slová Vykupiteľa: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších, mne ste to urobili.“ [Mt 25, 40]      
 
§ III
 
Duch Dcér Božského Vykupiteľa musí byť Duchom Ježiša Krista, ich Boha a vzoru. Podľa tohto vzoru musia členky rehole usporiadať svoj vonkajší a vnútorný život.
Áno, Duch Ježiša Krista ich má neustále a tak mocne oživovať, že sa prejaví v celom ich vonkajšom bytí, a aby – ako hovorí Apoštol – sa Ježišov život prejavil v ich smrteľnom tele. Preto musia každý deň rozjímať o živote Ježiša, predovšetkým o jeho utrpení. Musia vždy túžiť meniť sa pred Bohom a preto sa usilujú byť v  neustálom vnútornom sústredení cez vytrvalú modlitbu. Všetky neužitočné reči sú im prísne zakázané. Ich rozhovor smie byť len o Bohu, o hodnote duše a jej spáse. Horlivo sa musia modliť za obrátenie hriešnikov. Ale ako sa toto všetko má do podrobností a v rôznych príležitostiach uskutočňovať, to bude postupne presne stanovené, keď bude zriadená rehoľa. Aby sa teda dosiahol naznačený cieľ a rehoľa sa vždy v uvedenom duchu a zámere udržala a rozšírila, musia sa ustanoviť pravidlá, podľa ktorých sa bude formovať a vykonávať svoju činnosť. Tieto pravidlá podávame v nasledujúcej kapitole.
 

2. kapitola

 

Zloženie rehole, odev a strava rehoľných sestier

 
§ IV
 
Rehoľu tvoria - v jednote s Najsvätejším Srdcom Ježiša a Márie a pod ochranou svätého Alfonza Márie de Liguori a svätej Terézie Avilskej - panny osvedčených čností, ktoré sú naplnené láskou k Bohu a k blížnemu. Toto je jediná potrebná podmienka prijatia do rehole. Výbava sa nepožaduje. Ak sa výbava dá dobrovoľne po zložení profesie, alebo sa ponúknu dary, tak sa táto výbava a dary príjmu; avšak musia sa použiť tak, ako sa hovorí v § VII. Tým sa má zachovať ten duch chudoby, ktorý požadoval Božský Vykupiteľ od bohatého mladíka, aby ho priviedol na cestu dokonalosti: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19, 21)
 
§ V
 
Postulantky dostanú po náležitej skúške, po príslušnom uvedení do rehoľných pravidiel a ducha, rehoľné rúcho a rehoľné meno. Touto obliečkou začína ich noviciát. Doba, ako dlho má trvať je neurčitá; závisí od úsudku predstavených. Novicky musia vykonávať všetky služby pri chorých a chudobných, rovnako ako sestry profesky, avšak pod ich vedením. Po ukončenom noviciáte zložia profesiu troch jednoduchých sľubov poslušnosti, chudoby a čistoty; k týmto sľubom sa pripojí ešte štvrtý, totiž sľub, slúžiť chudobným a chorým a pri nich napĺňať všetky skutky duchovného a telesného milosrdenstva spôsobom a v duchu, ako to predpisujú pravidlá. Pri profesii dostane rehoľná sestra kríž, ktorý smie nosiť až po zložení sľubov.
 
§ VI
 
Rehoľa má predstavenú, dve asistentky a radu, ktorá započítajúc predstavenú a dve asistentky, pozostáva zo siedmich členiek. Vlastným správcom rehole je biskup diecézy, v ktorej sa nachádza materský dom. Avšak rehoľné sestry budú mať na duchovné vedenie kňaza, ktorého im biskup v svojom mene menuje. Tento správca kontroluje presné zachovávanie rehoľných pravidiel; predsedá zasadaniam rady a jeho hlas je rozhodujúci. Materský dom má byť v  Niederbronne.
 
§ VII
 
Predstavená, asistentky a členky rady budú volené tajným hlasovaním všetkých rehoľných sestier, ktoré zložili profesiu.
Ich úrad trvá šesť rokov, počas ktorého musia byť stále v materskom dome, kde rovnako sídli ich duchovný zástupca. Po šiestich rokoch sa zaradia k ostatným rehoľným sestrám. Môžu však byť znova zvolené.
 
 
§ VIII
 
Rehoľné šaty Dcér Božského Vykupiteľa majú byť zhotovené z čiernej látky. Pozostávajú z dlhých, širokých šiat, ktoré sú v páse stiahnuté do záhybov vlnenou šnúrou a siahajú ku krku. Pelerína z tej istej látky pokrýva plecia a hruď až po lakte. Biely čepiec zahaľuje hlavu až do polovice čela, v záhyboch sa vinie okolo krku a zakrýva ho v šírke niekoľkých prstov široko cez šaty. Na čepiec sa pripevní čierny závoj z ľahkej látky, ktorá padá až na plecia. Na opasku sa vždy bude nosiť ruženec.
 
§ IX
 
Strava sestier musí byť ako strava chudobných; celkom jednoduchá, ale výživná. Zdravé rehoľné sestry nesmú nikdy užívať kávu, víno alebo iné alkoholické nápoje.
 

3.      kapitola

 

Rozšírenie rehole, prostriedky na jej udržovanie a na podporu chudobných a chorých

 
§ X
 
Ako sa hovorí v § IV, od noviciek sa nepožaduje výbava. Majetok rehole nesmie pozostávať z ničoho iného ako z bytu, ošatenia rehoľných sestier a z potrebných nástrojov pre nich a k obsluhe chorých. Preto nebudú požadovať nič iné ako byt a  nástroje, aby mohli niekde zariadiť nový rehoľný dom, keď sa toto zariadenie žiadalo a je k tomu dostatočný počet sestier. Všetky domy rehole podliehajú priamo pod dohľad a vedenie materského domu. Ich vzájomný vzťah bude postupne určený osobitnými ustanoveniami.
 
§ XI
 
Duch chudoby má podporovať nielen každý člen rehole, ale musí tiež stále vládnuť aj vo vnútornej a vonkajšej správe celej rehole. Preto rehoľa nesmie nikdy zhromažďovať majetky. Správa každého jedného rehoľného domu nesmie robiť žiadne väčšie peňažné úspory, než je nutné na zaobstaranie potrebných potravín na jeden rok. Almužny a dary každého druhu sa môžu prijať, ale všetok nadbytok, t. j. všetko, čo nie je potrebné na živobytie jedného roka, musí sa hneď použiť pre chudobných a chorých. Jednako tiež z smú tohto nadbytku prispievať k zariadeniu nových rehoľných domov, ako aj na podporu tých, ktoré už existujú a trpia nedostatkom. Materský dom musí byť presne informovaný o potrebách alebo nadbytku, ako aj o správe každého rehoľného domu, aby tým nedošlo k samotnému zneužitiu. 
 

4.      kapitola

 

Pravidlá a poriadok, podľa ktorého majú byť

Dcérami Božského Vykupiteľa podporovaní chudobní a chorí 

 

§ XII
 
Dcéry Božského Vykupiteľa v obciach, kde majú dom, a keď je to možné aj v susedných obciach, budú všetkými prostriedkami a cestami, ktoré im kresťanská múdrosť dá do ruky, vyhľadávať opravdivých chudobných a bezmocných chorých.
 
 
§ XIII
 
Sestra nikdy nesmie výjsť sama z domu. Musia byť najmenej dve, jedna staršia a jedna mladšia. Toto pravidlo sa musí dodržiavať aj pri návštevách chudobných a chorých, ako aj pri vyhľadávaní domov dobrodincov. Pri opatrovaní a obsluhe chorých môže byť sestra sama.
 
§ XIV
 
V každom rehoľnom dome sa musia nachádzať dve oddelené izby pre chorých: jedna pre chorých mužov a jedna pre choré ženy. Pri ťažko chorých musia rehoľné sestry v ich domoch bdieť aj v  noci, striedajúc sa s príbuznými chorého. Pri umierajúcom musia sestry bdieť samé, nesmú ho ani na okamih opustiť.
 
§ XV
 
Ako slúžiť chorým v  ich domoch a  ako ich podporovať potravinami a liekmi, posteľou a posteľným prádlom, bude ešte obšírne vysvetlené v osobitnom paragrafe doplňujúcich pravidiel. V týchto pravidlách bude predovšetkým uvedený aj spôsob, ako musia rehoľné sestry konať skutky duchovného milosrdenstva pri chudobných a chorých.
 
§ XVI
 
Aj chorí z bohatších vrstiev môžu byť ošetrovaní Dcérami Božského Vykupiteľa, tak ako chudobní. Samotným sestrám však nie je dovolené určiť a požadovať odmenu za túto službu alebo opatrovanie. Jediné, čo musia za to požiadať je, aby si chorí, ktorí sú im zverení, plnili svoje náboženské povinnosti. Pod touto jedinou podmienkou má každý nárok na službu Dcér Božského Vykupiteľa. Predsa však môžu prijímať dobrovoľné dary.
 
§ XVII
 
Ak budú sestry pozvané k  službe chudobným chorým do susednej obce, dobročinní obyvatelia, ktorí sestry zavolali, sa musia postarať o stravu a bývanie sestier. Tým sa rozumie, že nakoniec aj od bohatých, ktorí zavolali sestry do susednej obce k obsluhe svojich chorých, to bude požadované. Sestry zavolané k službe sa nikdy nemôžu bez osobitného dovolenia predstavených stravovať pri jednom stole s inými.
 
§ XVIII
 
Dcéry Božského Vykupiteľa nikdy nesmú vykonávať služby v nemocnici, v domovoch pre chudobných alebo v nejakom dobročinnom ústave, ktorý je pod svetskou správou.
 
§ XIX
 
V tomto prípade Dcéry Božského Vykupiteľa musia vykonávať nielen skutky telesného, ale predovšetkým skutky duchovného milosrdenstva, kedykoľvek a  kdekoľvek sa k  tomu naskytne príležitosť. Taktiež sú zaviazané v  obciach, kde majú dom, každú nedeľu a vo sviatok zhromažďovať mladé ženy v ich dome a viesť ich k cnostnému a vnútornému životu. Ale toto sa môže stať len na žiadosť alebo s dovolením duchovného správcu.
 
 
§ XX
 
Ako je to poznamenané v úvode, aby sa zachoval poriadok v daroch, v konaní dobrodincov, ak pomáhajú chudobným a chorým, musí byť svedomito zapísané. Tu musia rehoľné sestry vyhľadať domy dobrodincov a  napísať zoznam týchto domov. V zozname musí byť uvedený druh milodarov. Do domov týchto dobrodincov budú potom v  prípade potreby poslaní príbuzní chorého, aby podľa poriadku dostali posilňujúcu a primeranú stravu. Dobrodincom sa musí vopred oznámiť, v ktoré dni si ku nim po stravu prídu. Dary v peniazoch sa musia vždy rozdeliť len rukami rehoľných sestier.
Čo sa týka tohto poriadku, tak ešte podrobnejšie to bude potom uvedené, keď bude rehoľa ustanovená. Každé pravidlo a poriadok, ktoré budú tu v dodatku pripojené, musia byť schválené najdôstojnejším pánom biskupom ako prestaveným rehole.
 
 

Doplňujúce pravidlá rehole

dcér božského vykupiteľa

 

1.      kapitola

 

O denných pobožnostiach Dcér Božského Vykupiteľa

 
1.      V lete – t. j. od 1. apríla do 1. októbra – vstávajú sestry o štvrtej. V zime o piatej. Počas obliekania sa vo svojich  myšlienkach zaoberajú naplánovanou témou rozjímania, ktorej predmet im bol daný predchádzajúci večer.
 
2.      Keď sú oblečené, na niekoľko minút si kľaknú na kolená a prosia o milosť pokory a vnútorne vzývajúc Boha o milosť, aby všetky skutky dňa mohli vykonať podľa jeho Najsvätejšej vôle.
 
3.      V  lete o pol piatej a v zime o pol šiestej sa sestry zhromaždia na spoločnú modlitbu a rozjímanie. Modlitba a rozjímanie trvajú spolu hodinu.
 
4.      Každý deň po svätej omši sa zhromaždia sestry na poradu; v materskom dome predstavená s  asistentkami a so superiorom, v iných domoch najstaršie sestry. Na týchto zhromaždeniach sa radia ohľadom chorých a chudobných, o ktorých sa v tento deň majú postarať a o spôsobe, ako to majú urobiť.
 
5.      Po tejto porade sa modlia hodinky o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie – Prima, Tertia, Sexta a Nona. Sestry, ktoré sa nemodlia hodinky, modlia sa zo Žaltára ruženec a to prvých päť desiatkov.
 
6.      Pred obedom si sestry robia spoločne štvrť hodinu partikulárne spytovanie svedomia.
 
7.      Napoludnie spoločne obedujú. Na začiatku stolovania sa číta zo života svätých.
 
8.      Poobede sa dovoľuje polhodinové zotavenie.
 
9.      O  druhej popoludní sa modlia Vešpery a Kompletórium, alebo ďalších päť desiatkov ruženca zo Žaltára.
 
10. O šiestej večer sa modlia Matutínum a Laudy alebo sa modlia tretiu časť ruženca zo Žaltára. Hneď po modlitbe si spoločne urobia duchovné čítanie. Sestry, ktoré sa modlia hodinky, sa môžu ešte počas ich hodinovej poklony k Najsvätejšej Sviatosti pomodliť ruženec.
 
11. O siedmej je spoločná večera, po ktorej sa sestry opäť zotavia.
 
12. O pol deviatej je večerná modlitba a príprava predmetu rozjímania na nasledujúce ráno. O deviatej sa všetky uložia k spánku.
 
13. Po večernej modlitbe až do rána nasledujúceho dňa po svätej omši (okrem materského domu až po rozjímaní) musia všetky sestry zachovávať prísne mlčanie. Mlčanie môžu prerušiť len v nutnom prípade alebo s dovolením predstavenej.
 
14. Aby sa v duchovnom živote mohlo postupovať, je potrebné umŕtvovať si jazyk, preto si sestry musia dávať pozor, aby aj cez deň zachovávali mlčanie a hovorili len vtedy, keď to vyžaduje Božia česť a láska k blížnemu. V tomto prípade robia chybu aj vtedy, keď hovoria bez toho, žeby sa predtým trochu nesústredili a vo vnútri srdca ne prosili Boha o milosť nehovoriť nič, čo by sa mu mohlo nepáčiť, totiž žiadne zbytočné slovo. Bolo by zvlášť užitočné, keby sa aj počas užitočného a potrebného rozhovoru občas na chvíľu odmlčali a vnútorne by prosili Boha o milosť, aby neprepadli márnej záľube uprednostňovať seba.
 
15. V materskom dome sa má konať ustavičná poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej, takisto aj vo všetkých ostatných domoch rehole, akonáhle bude komunita pozostávať približne zo 40 členov. Ak nie je spoločenstvo také početné alebo nemá kaplnku, tak si každá sestra musí súkromne počas dňa vykonať hodinovú adoráciu v kaplnke rehole.
 
16. Konanie skutkov milosrdenstva musí byť vždy uprednostnené pred vyššie uvedenými pobožnosťami, ktoré sa môžu presunúť a vynechať, kde to vyžaduje nutnosť prípadu alebo kde by bol z toho veľký úžitok. Avšak vynechanie pobožnosti, pred alebo potom, sa má dať vždy na vedomie predstavenej.
 
 

2.      kapitola

 

O týždenných pobožnostiach Dcér Božského Vykupiteľa

 
17. Každá sestra je povinná spovedať sa každých osem dní. Všetky nedele a sviatky, ktoré sú v Cirkvi slávené, všetky sviatky Božej Matky, či sú slávené alebo nie sú; sviatky patrónov kongregácie a svätého Jozefa sú pravidlami určené sviatky na sväté prijímanie. Bez zvláštneho dovolenia duchovného vodcu nesmie žiadna sestra v tieto dni sväté prijímanie vynechať, ani prijímať v iné dni. V stredu, piatok a sobotu sú kántrové dni.
 

3.      kapitola

 
18. Na konci každého mesiaca, t. j. v posledný piatok a sobotu v mesiaci, sa musí každá sestra pripraviť na smrť. Spôsob, akým toto dôležité cvičenie sestry urobia, sa určí v osobitnej inštrukcii k duchovnému životu.
 

4.      kapitola

 

Ročné cvičenia Dcér Božského Vykupiteľa

 
19. Každá sestra si musí raz za rok vykonať osemdňové exercície v materskom alebo inom dome rehole, na tom mieste a v tom čase roka, ktorý sa jej oznámi.
 

5.      kapitola

 

Pravidlá správania sestier voči sebe navzájom

 
20. Sestry musia byť voči sebe prívetivé, úprimne a dobromyseľne si preukazovať služby lásky aj v najmenších veciach.
 
21. Žiadna z nich nesmie rozprávať o chybách neprítomných spolusestier alebo ju nejakým spôsobom haniť. Ak na to niektorá sestra zabudne, tak musí ona ako aj sestra, ktorá hanu počula, ísť kvôli tomu k predstavenej a uznať svoj omyl. V prípade, že to predstavená bude považovať za potrebné, obdive musia pohanenú sestru poprosiť o odpustenie.
 
22. Každá sestra je povinná napomenúť svoju spolusestru, ktorá urobí chybu. Má to urobiť sama s láskavým srdcom a prosiacim spôsobom. Sestra, ktorá zlyhala, má napomenutie pokorne prijať a preukázať za to vďaku.
 
23. Ak by sestra málo dbala na upozornenie a pokračovala by vo svojich chybách, tak sa má o tom upovedomiť predstavená. (Týka sa to len ľahkých chýb, lebo ťažké sa musia oznámiť hneď.) Sestra, ktorá nahlási chybu, musí byť najprv pripravená, že ju predstavená napomenie a to z dôvodu, aby sa neláskavosť alebo samoláska nevkradli do srdca oznamujúcej sestry.
 
24. Žiadna sestra nesmie otvorene rozprávať o svojom vnútornom duševnom stave svojej spolusestre. Ak prežíva utrpenia alebo útechy alebo dostáva zvláštne alebo mimoriadne milosti, tak nemá o tom hovoriť nikomu okrem svojho spovedníka a predstavenej.
 

6.      kapitola

 

Pravidlá správania sestier voči sebe samým

 
25. Čistotnosť ako potrebná cnosť sa musí v rehoľnom dome u sestier a v službe chorým prísne dodržiavať. Rovnako je potrebné dodržiavať poriadok a  presnosť vždy, vo všetkých veciach a vo všetkom.
 
26. Sestry nesmú byť pri svojich činnostiach ani veľmi pomalé, ani prenáhlené.
 
27. Nesmú rozprávať príliš rýchlo a tvrdo, ale ani nie príliš ticho a placho. Nech sa usilujú vyjadrovať čo najlepšie – zreteľne, vážne a mierne.
 
28. Vo všetkom sa musí zachovávať šetrnosť a nech sa vyhýba aj najmenšiemu plytvaniu v rehoľnom dome a pri opatere chorých. Správne pochopenou sporivosťou budeme schopné pomôcť viacerým núdznym.
 

7.      kapitola

 

Pravidlá správania Dcér Božského Vykupiteľa pri opatrovaní chorých

 
29. Keď sestry idú do domu chorého musia, dodržiavať mlčanie aj vtedy, keď stretnú cestou iné osoby. Porušia ho len v nutnom prípade a aj to má byť čo najstručnejšie. Uzobrane uvažujú, že v chorom chcú slúžiť osobe Ježiša Krista. Vo svojom vnútri prosia Pána o osvietenie a poznanie ako môžu počas služby pomôcť duši, ktorú on vykúpil za takú drahú cenu. Prosia, aby on požehnal ošetrovanie, ktoré pri chorom urobia, aby ošetrovaný dosiahol spásu svojej duše.
 
30. Keď prídu k lôžku chorého, milo ho pozdravia peknými a Ježišovi tak prislúchajúcimi slovami: „Pochválený buď Ježiš Kristus!“ Potom sa krátko s veľkou láskou a vľúdnosťou opýtajú pacienta na jeho chorobu a utrpenie. Potom sa s rovnakou miernosťou opýtajú príbuzných chorého, ako ho doposiaľ ošetrovali a aké sú jeho potreby.
 
31. Počas celej doby, ktorú sestry strávia pri chorom, nesmú viesť neužitočné rozhovory ani s ním, ani s jeho príbuznými. Čas, ktorý nevenujú ošetrovaniu chorého, musia stráviť v modlitbe alebo v práci totiž štrikovaním alebo šitím pre chudobných, alebo pri upratovaní a robení poriadku v izbe chorého alebo v rozhovoroch, ktoré sú na Božiu česť a spásu duší.
 
32. Nemajú pripustiť, aby sa pri chorom – zvlášť keď zomiera – rozprávalo o svetských alebo málo povznášajúcich veciach, alebo aby sa rozprávalo dokonca neláskavo. Takému spôsobu rozhovorov sa majú slušne pokúsiť zamedziť. Týmto spôsobom sa snažia oddialiť návštevy, keď je nimi izba chorého veľmi preplnená.
 
33. Počas noci, nakoľko je to možné, budú bdieť pri umierajúcom vždy spolu dve sestry. Ak však nastane prípad, že pri chorom, ktorý v noci zomrie, bdela len jedna sestra a ona sa chce hneď vrátiť do kláštora, odprevadiť ju môže len osoba jej pohlavia.
 
34. Pri návrate z domu chorého, rovnako ako pri odchode do domu chorého, musia zachovávať mlčanie. Znova sa modlia vo svojom vnútri k milosrdnému Bohu, aby prijal ich nepatrné služby, ktoré mu v osobe chorého preukázali, aby ich požehnal, a aby tým duša chorého dosiahla spásu. Pokorne prosia o odpustenie chýb za všetko nedokonalé a chybné, čo sa mohlo do ich služby vkradnúť. O príhovor na tieto úmysly prosia Božiu Matku, svätého Alfonza a svätú Teréziu.
 
35. Po ich návrate do rehoľného domu sa zastavia najprv v  kaplnke, kde pokľaknú pred
Bohom na kolená, prosia o osvietenie  odvahu, aby o všetkom, čo počas ošetrovania  
chorého bolo, mohli presne podať správu predstavenej. Zakrátko, po približne piatich 
minútach modlitby, idú k  predstavenej a predložia jej otvorene, pomaly a jednoducho 
všetko, čo bolo príjemné, potešujúce, alebo nepríjemné a ťažké v ich službe pri chorom.
 

8.      kapitola

 

Pravidlá o správaní Dcér Božského Vykupiteľa v kontakte s dobrodincami,

ktorých musia prosiť o  pomoc pre chudobných a chorých

 
36. Keď sestry navštívia dobrodincov s prosbou o milodary pre chudobných, po pozdrave
primeranom ich hodnosti a stavu, bez toho aby rozprávali niečo iné, hneď predostrú celkom jednoducho svoju prosbu. Pritom musia byť neustále presvedčené, že je to Boh sám, ktorý cez týchto dobrodincov poskytuje podporu pre núdznych a pohýna ich srdcia k dobročinnosti. Preto musia sestry pred a počas toho ako oslovili dobrodincov o dary, prosiť vo vnútornej modlitbe Boha o podporu.
 
37. Keď dosiahli svoj cieľ a pomoc, tak ďakujú najprv v srdci hneď Pánovi, a potom láskavým darcom. Ak nedosiahli svoj cieľ, tak poďakujú znova Pánovi, že on odmietnutím pomoci chce umŕtvovať ich vlastnú vôľu. Každý prejav nespokojnosti musia potlačiť a o to menej sa to má prejaviť navonok. Taktiež odmietnutie pomoci nesmú pred nikým posudzovať.
 
38. Potom, čo sestry vybavili svoju žiadosť o pomoc, môžu sa ešte trochu venovať rozhovoru; samotný rozhovor sa musí vzťahovať k Božej úcte, k spáse duší alebo k dobročinnosti.
 

9. kapitola

 

Pravidlá o správaní Dcér Božského Vykupiteľa

voči duchovným správcom farností, v ktorých sa nachádzajú rehoľné domy

 
39. Keď Dcéry Božského Vykupiteľa nemajú pre svoj dom určeného spovedníka, tak sa majú spovedať u svojho miestneho farára a zvoliť si ho za svojho duchovného vodcu.
 
40. Keď je to možné musia sa štyrikrát v roku obrátiť na riadneho spovedníka. Určí im ho duchovný správca centrálneho domu.
 
41. V ťažkostiach, ktoré sa týkajú praktizovania a vysvetľovania pravidiel, sa obracajú o radu len k svojim predstaveným.
 
42. Dcéry Božského Vykupiteľa opatrujú chudobných chorých a podporujú len tých chorých a deti, ktorých im odporučil duchovný správca farnosti alebo to robia aspoň s jeho schválením. Cezpoľní chudobní, ktorí prosia o zvláštnu pomoc, musia mať odporúčajúci list od svojho duchovného správcu.
 
43. Sestrám je prísne zakázané miešať sa do záležitostí farnosti, takisto posudzovať konanie farára a počúvať hanlivé reči na neho. Pri nedorozumeniach medzi farárom a farníkmi alebo jeho kaplánom musia dodržiavať prísne mlčanie, nesmú sa pridať na žiadnu stranu, v každom prípade musia však ostať podriadené farárovi, ktorého majú stále považovať za svojho zákonného duchovného nadriadeného, bez ohľadu na spôsob jeho konania.
 
44. Dcéry Božského Vykupiteľa nesmú ani pri chorých, ani za iných okolností, vykonávať domáce práce.
 
45. Ak ich niekto pozve na návštevu, tak nesmú takéto pozvanie nikdy a pod nijakou zámienkou prijať.
 
 
1. Pôvod: cirkevno-právny
2. Účel: skutky duchovného a  telesného milosrdenstva
3. Duch: podľa Ducha Ježiša Krista
4. Rozšírenie: pozoruhodné a požehnané
  

 


Ďalšie články v sekcii:

MAM
ZALOŽENIE
1849-2009
SVEDECTVÁ SESTIER
OTEC REICHARD
SESTERSKÉ KONGREGÁCIE
DEJINY SLOVENSKEJ PROVINCIE
FOTOARCHÍV
HISTORICKÝ KALENDÁR

MYŠLIENKA DŇA


Verte, že keď sa modlíte, Ježiš je na vašej strane.

MODLITBY NA ÚMYSEL


Keď sa modlíš za druhých, budeš naplnený láskou - teda Duchom Svätým. Vtedy, keď Duch Svätý môže cez teba prúdiť, napĺňa aj teba!
Pridať umýsel >>

NAJNOVŠIE INFORMÁCIE


Užitočné linky
(2018-06-08 19:45:28)
Spiritualita
(2018-06-08 18:59:18)
Spoločenstvo
(2018-06-06 19:12:01)
ŠTRUKTÚRA KONGREGÁCIE
(2018-06-06 11:24:44)
Duchovná rodina
(2018-05-02 19:49:54)
© 2008 KONGREGÁCIA SESTIER BOŽSKÉHO VYKUPITEĽA | Created by Darius.sk All rights reserved.